Národný projekt Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít verejnej správy – základné informácie
Odôvodnenie potreby projektu
Nárast prejavov hybridných hrozieb, ktoré ohrozujú základy demokratického právneho štátu predstavuje jedno z najvážnejších rizík pre bezpečnosť štátu a jeho stabilitu. Tento trend je konštatovaný vo výročných Správach o bezpečnosti SR či správach o činnosti tajných služieb. Jedným z významných zdrojov šírenia hybridných hrozieb v spoločnosti je aj cieľavedomé a dlhodobé šírenie propagandy, dezinformácií, hoaxov a klamlivých informácií, najmä v prostredí internetu, ktoré tvorí živnú pôdu pre nárast antisystémových, antidemokratických postojov, častokrát prerastajúcich aj do násilných trestných činov.
Slovenská republika sa systematickejšie začala venovať problematike hybridných hrozieb od roku 2018, kedy bola schválená Koncepcia pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám, ktorá určila základný inštitucionálny rámec a definovala tento pojem na Slovensku. Problémom však bol nedostatok kapacít na kľúčových ústredných orgánoch štátnej správy, ktoré by dokázali realizovať potrebné aktivity na zvýšenie odolnosti Slovenska voči tomuto typu ohrození.
Základným východiskom pre spracovanie Národného projektu bola Bezpečnostná Stratégia SR (schválená vládou SR a NR SR v januári 2021), ktorá obsahuje explicitný záväzok posilniť kapacity štátu a verejnej správy v oblasti hybridných hrozieb. Národný projekt svojimi aktivitami napomáha realizovať viaceré z kľúčových úloh stanovených v tomto strategickom dokumente.
„Na zvýšenie odolnosti štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám Slovenská republika posilní kapacity a expertízu vo verejnej správe, ako aj celoštátnu koordináciu predovšetkým v oblasti plánovania, riadenia a tvorby politík na vládnej a rezortnej úrovni.“
Slovenská republika zároveň aktívne prispeje k úsiliu NATO, EÚ a ďalších medzinárodných organizácií v boji proti hybridným hrozbám a to v záujme posilnenia ich efektivity, koherentnosti a akcieschopnosti v tejto oblasti. Bude tiež spolupracovať s príslušnými medzinárodnými centrami výnimočnosti v oblasti boja proti hybridným hrozbám a využívať ich expertízu.
Budovanie odolnosti štátu a spoločnosti je nevyhnutnou reakciou na dynamicky sa meniace bezpečnostné prostredie s nízkou mierou predvídateľnosti jeho vývoja. Slovenská republika sa v tejto oblasti zameria na posilňovanie spolupráce všetkých zodpovedných zložiek verejnej správy.
Zároveň národný projekt reaguje na priority stanovené v strategických dokumentoch prijímaných na pôde EÚ ako sú Joint Framework on countering hybrid threats z roku 2016 alebo v Stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu z júla 2020. Osobitne Stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu obsahuje viacero ustanovení v podkapitole Hybridné hrozby, ktoré úzko súvisia s národným projektom:
Kríza spôsobená ochorením COVID-19 takisto zdôraznila to, ako sociálne rozdiely a neistota vedú k bezpečnostnej zraniteľnosti. Zväčšuje to potenciál rafinovanejších a hybridných útokov zo strany štátnych a neštátnych subjektov, ktoré využívajú zraniteľnosť pomocou kombinácie kybernetických útokov, poškodzovania kritickej infraštruktúry, dezinformačných kampaní a radikalizácie politického jazyka.
Hoci zodpovednosť za boj proti hybridným hrozbám leží v prvom rade na pleciach členských štátov, pretože prirodzene súvisí s národnou bezpečnosťou a obrannými politikami, niektoré slabé miesta majú spoločné všetky členské štáty a určité hrozby sú cezhraničné, ako napríklad zacielenie na cezhraničné siete alebo infraštruktúru. Komisia a vysoký predstaviteľ stanovia prístup EÚ k hybridným hrozbám, v ktorom sa bude hladko integrovať vonkajší aj vnútorný rozmer a v ktorom sa bude prihliadať na aspekty na úrovni jednotlivých členských štátov, ako aj celej EÚ. Musí sa týkať celého spektra opatrení, od včasného odhaľovania, analýzy, zvyšovania informovanosti, budovania odolnosti a prevencie až po reakciu na krízu a riadenie následkov.
Z hľadiska predchádzania hybridným hrozbám a ochrany pred nimi je kľúčové budovanie odolnosti. Preto je mimoriadne dôležité systematicky sledovať a objektívne merať pokrok dosahovaný v tejto oblasti. Prvým krokom bude určenie odvetvových základných scenárov odolnosti voči hybridným hrozbám pre členské štáty aj inštitúcie a orgány EÚ.
Pred začiatkom realizácie NP kľúčové ústredné orgány štátnej správy nedisponovali takmer žiadnymi analytickými kapacitami v oblasti monitorovania, identifikovania, analýzy a následnej mitigácie hybridných hrozieb a informačných operácií s výnimkou, MZVEZ SR (3), MO SR (1) poradca ministra.
Kapacity na oblasť strategickej komunikácie, ktorá je jedným zo základných nástrojov zvyšovania odolnosti, boli buď poddimenzované alebo vôbec neexistovali.
MV SR a MO SR ako kľúčové zložky bezpečnostného systému nemali zriadené špecializované pracoviská na problematiku hybridných hrozieb a kapacita štruktúr vytvorených na MZVEZ SR a UV (SITCEN) bola veľmi limitovaná.
Z týchto dôvodov pristúpilo Ministerstvo vnútra SR v roku 2021 k príprave národného projektu financovaného zo zdrojov Európskej únie (program Efektívna verejná správa v rámci Európskeho sociálneho fondu), ktorého hlavným zámerom bolo zvýšiť kapacity štátu v tejto oblasti a prispieť tak k budovaniu odolnosti voči hybridným hrozbám.
Hlavný cieľ národného projektu
Zvýšenie odolnosti Slovenska voči pôsobeniu hybridných hrozieb pomocou realizácie komplexného súboru opatrení zahŕňajúcich optimalizáciu procesov v subjektoch VS, úpravou regulačného rámca, zvýšením kapacít a získaním nových kompetencií a zručností subjektami VS.
Čiastkové ciele
- Identifikovanie kľúčových zraniteľností subjektov VS a spoločnosti ako takej voči pôsobeniu hybridných hrozieb.
- Zefektívnenie procesov, štruktúr a aktivít subjektov verejnej správy v oblasti ich kompetencií súvisiacich s hybridnými hrozbami.
- Zvýšenie a dobudovanie personálnych a technických kapacít subjektov verejnej správy, ktorých sa dotýka problematika hybridných hrozieb a strategickej komunikácie.
- Aktualizácia regulačného rámca a podpora tvorby verejných politík založených na dátach.
- Zvýšenie úrovne znalostí a získanie nových kompetencií a zručností pracovníkmi VS.
- Zavedenie akreditovaného vzdelávacieho programu pre pracovníkov VS v danej oblasti.
- Realizácia na dátach založenej efektívnej strategickej komunikácie žiadateľa a partnerov s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť štátnych orgánov a dôveru verejnosti.
Projekt je realizovaný počas 22 mesiacov, pričom plánovaný začiatok implementácie bol december 2021 (z čoho vychádzal aj rozpočet a plán aktivít). Projekt je realizovaný hlavným žiadateľom – MV SR a 4 partnermi, pričom partnermi projektu sú:
- Akadémia Policajného zboru v Bratislave,
- Ministerstvo obrany SR,
- Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,
- Úrad vlády SR.
Pri výbere partnerov boli zohľadňované ich kompetencie dotýkajúce sa oblasti hybridných hrozieb a postavenie v rámci bezpečnostného systému SR.
Realizáciou národného projektu vznikli takéto špecializované pracoviská a posilnili sa kapacity oblasti hybridných hrozieb a strategickej komunikácie na MV SR (14 analytikov), MZVEZ SR (6 analytikov), MO (10 analytikov), UV (9 analytikov).
Národný projekt svojimi aktivitami pomáha napĺňať záväzky obsiahnuté v Akčnom pláne koordinácie boja proti hybridným hrozbám, ktorý bol prijatý vládou SR 30. 3. 2022. Počíta so zriadením špecializovaných analytických kapacít na MVSR, MO SR, MZVEZ SR a ÚV SR, ako aj osobitnými úlohami. Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám dokonca uvádza národný projekt ako zdroj financovania svojich opatrení.
Začiatok realizácie Národného projektu je 1. 12. 2021 a predpokladaný koniec realizácie 31. 12. 2023 (predĺženie doby realizácie vzhľadom na posun účinnosti zmluvy o schválení NFP).
Celková výška zazmluvnenej podpory zo zdrojov programu Efektívna verejná správa na celé obdobie realizácie národného projektu pre všetkých partnerov: 8 147 544,97 €.
