FAQ
Často kladené otázky o hybridných hrozbách
Hybridné hrozby predstavujú dôležitú výzvu pre globálnu, regionálnu a národnú bezpečnosť. Efektívny boj proti tomuto fenoménu si v dnešnom prepojenom svete vyžaduje komplexný a inkluzívny prístup. Pochopenie hlbších súvislostí problematiky hybridných hrozieb – od zúčastnených aktérov po nástroje, ktoré využívajú – je nevyhnutné na efektívne budovanie odolnosti proti nim. Preto sme pre vás pripravili odpovede na niekoľko základných otázok o hybridných hrozbách. Či už chcete poznať slovenskú definíciu hybridnej hrozby, dozvedieť sa viac o kľúčových aktéroch, ktorí sa na nich podieľajú alebo zistiť viac o tom, čo robí proti hybridnému pôsobeniu Slovenská republika, odpoveď nájdete v tejto sekcii s najčastejšími otázkami o komplexnej problematike hybridných hrozieb. Pri každej z otázok zároveň nájdete odkaz s ďalšími zaujímavými informáciami.
Čo je hybridná hrozba?
Hybridná hrozba predstavuje súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód, ktoré môžu štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na dosiahnutie konkrétnych cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny pod prahom zvyčajnej reakcie.
Kľúčovými sú pritom najmä prvok rôznorodosti a širokého uchopenia možných činností a metód, prvok koordinácie a prvok pôsobenia pod prahom zvyčajnej reakcie. Ide o koordinované podvratné a vplyvové aktivity, pôsobiace súbežne vo viacerých oblastiach spoločnosti, ktorých cieľom je oslabiť či poškodiť daný štát a pomôcť presadiť strategické ciele a záujmy cudzieho nepriateľského štátu či neštátnej skupiny.
Viac informácií nájdete tu.
Kto sú aktéri hybridných hrozieb?
Aktéri hybridných hrozieb útočia na systémové zraniteľnosti kombináciou širokej škály nástrojov v rôznych doménach, za účelom ovplyvňovania rozhodovacích procesov pre dosiahnutie vlastných cieľov. V ideálnom prípade dosahuje aktér hybridného pôsobenia svoje strategické ciele bez detekcie, odporu a akejkoľvek zásadnej reakcie od protivníka.
Aktéri môžu mať štátni a neštátni charakter. Štátnymi aktérmi bývajú najčastejšie autokratické či totalitné štáty, ktoré sa snažia plniť svoje strategické ciele prostredníctvom zasahovania a ovplyvňovania iných štátov. Neštátni aktéri bývajú často využívaní ako prostriedok, ktorým cudzí štát realizuje nepriateľské aktivity. Môže pritom ísť o polovojenské skupiny, súkromné vojenské spoločnosti, náboženské organizácie, zločinecké organizácie, záujmové spolky, občianske združenia a pod.
V prostredí Slovenskej republiky je najčastejšie možné identifikovať aktivity Ruskej federácie, ktorá dokonca zaradila Slovensko spolu s ďalšími krajinami EÚ na zoznam nepriateľských krajín a Číny, ktorá využíva primárne ekonomické formy a nástroje.
Viac informácií o aktéroch nájdete tu.
Aké sú domény hybridných hrozieb?
Špecifikom hybridných hrozieb je, že sa týkajú každej oblasti ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na svoju rôznorodosť tak majú multidimenzionálny charakter. Oblasti, v ktorých je možné hybridné hrozby použiť a identifikovať, sa kategorizujú do týchto domén: politika, diplomacia, verejná správa, informačná oblasť, spravodajstvo, ekonomika, vesmír, spoločenská oblasť, kultúra, právo, infraštruktúra, kybernetický priestor a obrana.
Nejde však o rigidný zoznam – komplexná povaha hybridných hrozieb umožňuje jeho flexibilné využitie a prispôsobenie pre podmienky každého štátu. Význam a relevancia konkrétnej domény v kontexte hybridných hrozieb sa tak spravidla mení vzhľadom k reáliám daného štátu.
Viac informácií o jednotlivých doménach nájdete tu.
Aké sú nástroje hybridných hrozieb
V rámci hybridného pôsobenia sú využívané rôzne nástroje, ktoré môže aktér aplikovať v ktorejkoľvek z vyššie uvedených domén. Konkrétny nástroj môže byť pritom používaný naprieč viacerými doménami, čo opäť podčiarkuje prierezový charakter problematiky hybridných hrozieb. Aby sme však mohli hovoriť o hybridných hrozbách, musí dôjsť ku koordinovanému použitiu kombinácie rôznych nástrojov.
Príkladmi známych nástrojov hybridných hrozieb sú dezinformačné kampane a propaganda, narúšanie kybernetickej bezpečnosti, zneužívanie slabých miest, nejednoznačností a medzier v legislatíve, využívanie slabých miest vo verejnej správe a pod. Rovnako ako v prípade domén je možné využitie a relevanciu konkrétnych nástrojov prispôsobiť podmienkam daného štátu.
Viac informácií o nástrojoch hybridných hrozieb nájdete tu.
Ako nás hybridné aktivity ohrozujú?
Globálne a regionálne bezpečnostné prostredie sa za posledné roky zásadne zmenilo. Hybridné hrozby, ktorých aktéri cielia na zraniteľnosti v rôznych oblastiach predstavujú závažnú výzvu pre našu bezpečnosť a stabilitu. Paralelným použitím nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód môžu hybridní aktéri destabilizovať spoločnosť cieľových štátov a oslabiť ich tak, aby boli ľahšie ovplyvniteľné alebo v krajnom prípade aj menej odolné voči použitiu konvenčnej vojenskej sily.
Takéto pôsobenie vo svojom dôsledku polarizuje spoločnosť, vnáša neistotu, a tým podkopáva legitimitu, dôveryhodnosť, akcieschopnosť štátnych inštitúcií a demokratický ústavný poriadok. Svojim dopadom majú negatívny vplyv na realizáciu bezpečnostných záujmov štátov, ktoré sú im vystavené. Zásadný je pritom podprahový charakter hybridného pôsobenia, ktorý znemožňuje štátu efektívne na takéto hrozby reagovať. O to dôležitejšími sa stávajú útvary boja proti hybridným hrozbám, akým je aj Centrum boja proti hybridným hrozbám Ministerstva vnútra SR.
V prostredí Slovenskej republiky predstavujú jednu z popredných bezpečnostných hrozieb v kontexte hybridného pôsobenia najmä dezinformačné kampane a propaganda. Dezinformácie sú preukázateľne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré sú vytvorené, prezentované a šírené za účelom ekonomického zisku alebo zámerného klamania verejnosti. Šírením dezinformácií dochádza k polarizácii spoločnosti, rozširovaniu neistoty a v konečnom dôsledku k podkopávaniu rozhodovacích procesov v cieľovej krajine. Paradoxom pritom je, že aktéri hybridného pôsobenia zneužívajú na šírenie vlastných dezinformačných naratívov elementárne demokratické princípy, akými sú sloboda tlače a sloboda prejavu.
Viac informácií nájdete tu.
Ako sa môžeme brániť proti hybridným hrozbám?
Multidimenzionálnu povahu problematiky hybridných hrozieb reflektuje potreba širokého a flexibilného prístupu na obranu pred nimi. Takýto prístup by mal zahŕňať spoľahlivé opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, podporu digitálnej gramotnosti, efektívnu výmenu informácií a spoluprácu v národnom a medzinárodnom kontexte, diverzifikované obranné stratégie, investície do ochrany kritickej infraštruktúry a pod. Príkladmi budovania odolnosti sú zvyšovanie mediálnej gramotnosti či efektívna strategická komunikácia štátu. Dôležitým krokom je tiež zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o hybridných hrozbách. Aj preto publikuje Centrum boja proti hybridným hrozbám MV SR na pravidelnej báze verejné verzie svojich výstupov a zdieľa zaujímavé materiály od zahraničných partnerov.
Demokratické štáty by sa mali usilovať o to, aby mali k dispozícii široký súbor nástrojov, ktoré možno využívať strategickým a koordinovaným spôsobom v boji proti hybridným hrozbám a budovaniu odolnosti spoločnosti voči nim. Bežní občania môžu prispieť k budovaniu odolnosti spoločnosti najmä ostražitosťou pri práci s informáciami v online informačnom prostredí a proaktívnou činnosťou vo zvyšovaní vlastného povedomia o tejto problematike. Zodpovedný prístup jednotlivca je kľúčový pri obrane proti hybridným hrozbám na najnižšej úrovni.
Zaujímavé výstupy na zvyšovanie povedomia o hybridných hrozbách nájdete tu.
Čo s tým robí Slovenská republika?
Slovenská republika začala aktívne pracovať na zvyšovaní svojej odolnosti voči hybridným hrozbám už v roku 2018, kedy bola prijatá prvá Koncepcia pre boj SR proti hybridným hrozbám. V tomto dokumente boli jednak po prvýkrát hybridné hrozby definované a zároveň bol vytvorený inštitucionálny rámec pre túto oblasť. Následne prišlo vďaka národnému projektu Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám k zásadnému posilneniu kapacít oblasti boja proti hybridným hrozbám a strategickej komunikácie na vybraných ústredných orgánoch štátnej správy.
Význam tejto oblasti bol reflektovaný aj v aktuálnych strategických dokumentoch SR. Bezpečnostná stratégia SR z roku 2021 explicitne spomína hybridné hrozby ako jednu z hrozieb a výziev, ktorým Slovensko čelí v národnom kontexte a zvyšovanie odolnosti štátu a spoločnosti voči nim uvádza ako súčasť slovenskej bezpečnostnej politiky. V Obrannej stratégií SR je zasa niekoľkokrát spomenutý pojem hybridné pôsobenie, ktoré ovplyvňuje bezpečnosť SR pod prahom zvyčajnej reakcie.
Viac informácií o prístupe SR k boju proti hybridným hrozbám nájdete tu.
Ďalšie relevantné národné a medzinárodné dokumenty nájdete tu.