Aktualita
Pripravenosť obyvateľov ako pilier odolnej demokratickej spoločnosti
Pripravenosť obyvateľov ako pilier odolnej demokratickej spoločnosti
Pripravenosť obyvateľov je základným pilierom odolnosti štátu voči nečakaným udalostiam a krízam. Schopnosť predvídať, plánovať a reagovať aj na neočakávané situácie sú základnými črtami dobre fungujúcej a odolnej spoločnosti. Bez ohľadu na povahu krízy – či už ide o prírodnú katastrofu alebo zámerne vyvolaný bezpečnostný incident – spoločnosť by sa mala pokúšať byť vždy o krok vpred pred problémom. Vo vysoko dynamickom a nepredvídateľnom svete je však častokrát veľmi náročné predchádzať potenciálnym hrozbám. Napriek tomu môže ku kolektívnej bezpečnosti prispieť každý jednotlivec tým, že si osvojí základné postupy na zvládnutie krízových situácií.
Prečo je dôležité byť pripravený?
Príprava a zvyšovanie povedomia o bezpečnostných hrozbách je veľmi dôležitá a kľúčová pre budovanie odolnej spoločnosti. Hlavnú zodpovednosť za zvládanie kríz a bezpečnosť síce nesie štát a jeho zložky, no kolektívnym úsilím celej spoločnosti môžeme efektívnejšie a rýchlejšie zvládnuť akékoľvek negatívne dopady. Výhody pripravenosti spoločnosti je možné vnímať v niekoľkých rovinách.
Pred vypuknutím samotnej krízy poskytuje občanom možnosť teoretickej prípravy a umocňuje pocit bezpečnosti v spoločnosti. V čase krízy zmenšuje jej dopady na spoločnosť, zlepšuje realizáciu krízového manažmentu a znižuje celkovú záťaž na bezpečnostný systém štátu. Po prekonaní krízy môže pripravenosť a prevencia pomôcť pri náprave škôd a rýchlejšiemu návratu do normálneho stavu.
Niektorí ľudia môžu z prípravy na bezpečnostné pociťovať úzkosť či strach. Je to prirodzené, no zároveň je potrebné vnímať, že príprava na hrozbu nezvyšuje pravdepodobnosť jej výskytu. Príprava a prevencia nie sú nástrojom reakcie na akútne hroziace nebezpečenstvo. Ide o nástroje systematického a dlhodobého budovania odolnej a dobre fungujúcej spoločnosti v dynamickom prostredí.
Pred vypuknutím samotnej krízy poskytuje občanom možnosť teoretickej prípravy a umocňuje pocit bezpečnosti v spoločnosti. V čase krízy zmenšuje jej dopady na spoločnosť, zlepšuje realizáciu krízového manažmentu a znižuje celkovú záťaž na bezpečnostný systém štátu. Po prekonaní krízy môže pripravenosť a prevencia pomôcť pri náprave škôd a rýchlejšiemu návratu do normálneho stavu.
Niektorí ľudia môžu z prípravy na bezpečnostné pociťovať úzkosť či strach. Je to prirodzené, no zároveň je potrebné vnímať, že príprava na hrozbu nezvyšuje pravdepodobnosť jej výskytu. Príprava a prevencia nie sú nástrojom reakcie na akútne hroziace nebezpečenstvo. Ide o nástroje systematického a dlhodobého budovania odolnej a dobre fungujúcej spoločnosti v dynamickom prostredí.
Ako súvisia pripravenosť a hybridné hrozby?
Hybridné hrozby predstavujú súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód, ktoré môžu štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na dosiahnutie konkrétnych cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny pod prahom zvyčajnej reakcie.
Cieľom hybridného pôsobenia je oslabiť či poškodiť daný štát, ovplyvniť rozhodovacie procesy a pomôcť tak presadiť strategické ciele a záujmy nepriateľského aktéra. Za týmto účelom môžu aktéri využívať širokú škálu nástrojov hybridných hrozieb vo všetkých doménach spoločnosti. Negatívne dôsledky takéhoto pôsobenia majú preto dopad na každého z nás.
V kontexte krízového manažmentu a odolnosti štátu môžeme hovoriť najmä o strate dôvery obyvateľstva v schopnosti inštitúcií a bezpečnostných zložiek či náraste nebezpečnej polarizácie a celkovej neistoty v spoločnosti. Kolektívna obrana proti hybridným hrozbám začína už pri zodpovednom prístupe každého jednotlivca. Odolná a pripravená spoločnosť sa dokáže efektívnejšie brániť pred hybridnými hrozbami a zároveň lepšie reagovať na prípadné krízové situácie, nezávisle na tom, či sú spôsobené alebo podporené hybridným pôsobením škodlivého aktéra.
Odpovede na často kladené otázky o hybridných hrozbách nájdete tu.
Cieľom hybridného pôsobenia je oslabiť či poškodiť daný štát, ovplyvniť rozhodovacie procesy a pomôcť tak presadiť strategické ciele a záujmy nepriateľského aktéra. Za týmto účelom môžu aktéri využívať širokú škálu nástrojov hybridných hrozieb vo všetkých doménach spoločnosti. Negatívne dôsledky takéhoto pôsobenia majú preto dopad na každého z nás.
V kontexte krízového manažmentu a odolnosti štátu môžeme hovoriť najmä o strate dôvery obyvateľstva v schopnosti inštitúcií a bezpečnostných zložiek či náraste nebezpečnej polarizácie a celkovej neistoty v spoločnosti. Kolektívna obrana proti hybridným hrozbám začína už pri zodpovednom prístupe každého jednotlivca. Odolná a pripravená spoločnosť sa dokáže efektívnejšie brániť pred hybridnými hrozbami a zároveň lepšie reagovať na prípadné krízové situácie, nezávisle na tom, či sú spôsobené alebo podporené hybridným pôsobením škodlivého aktéra.
Odpovede na často kladené otázky o hybridných hrozbách nájdete tu.
Informačné operácie ako súčasť hybridného pôsobenia
Vzhľadom k multidimenzionálnemu charakteru hybridných hrozieb môžu škodliví aktéri využitím hybridných nástrojov vyvolať v štáte rôzne typy krízových situácií a bezpečnostných incidentov. Nejde však len o aktivity, ktoré sú jasne viditeľné a okamžite zasiahnu daný štát. V Slovenskej republike sú jedným z najrelevantnejších nástrojov dezinformačné kampane a propaganda v informačnom priestore, ktoré v porovnaní s útokmi na kritickú infraštruktúru nevytvárajú fyzické škody, no napriek tomu môžu mať ďalekosiahle následky pre bezpečnosť štátu.
Dezinformácie sú preukázateľne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie vytvorené, prezentované a šírené za účelom ekonomického zisku alebo zámerného klamania verejnosti. Propagandu zasa možno charakterizovať ako aktivitu zameranú na šírenie určitej myšlienky, zdôrazňujúcu iba jej pozitívne aspekty, šírenú s cieľom presvedčiť publikum o jej správnosti. Je potrebné zdôrazniť, že nie každý nepravdivý a zavádzajúci obsah musí byť súčasťou informačnej operácie a nie každá informačná operácia musí byť súčasťou hybridného pôsobenia.
Informačné operácie sú spravidla realizované vo väčšom rozsahu, vytvárané za konkrétnym strategickým cieľom a systematicky šírené medzi cielené publikum. V podmienkach Slovenskej republiky by bolo možné informačnú operáciu označiť ako indikátor hybridnej hrozby. Podľa Koncepcie pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám sa však pod pojmom hybridná hrozba rozumie až kombinované použitie niekoľkých, najmenej troch indikátorov.
Ide teda o zásadný rozdiel od neúmyselného šírenia nepravdivých informácií jednotlivcami a skupinami. Tu je však potrebné dodať, že aj neúmyselné šírenie takýchto informácií v dobrej viere, bez zámeru uškodiť, môže amplifikovať informačnú operáciu. Preto je kľúčové, aby sme aj v digitálnom prostredí využívali kritické myslenie. Užitočným nástrojom cudzieho škodlivého pôsobenia sa neopatrnosťou môže stať ktokoľvek z nás.
Dezinformácie sú preukázateľne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie vytvorené, prezentované a šírené za účelom ekonomického zisku alebo zámerného klamania verejnosti. Propagandu zasa možno charakterizovať ako aktivitu zameranú na šírenie určitej myšlienky, zdôrazňujúcu iba jej pozitívne aspekty, šírenú s cieľom presvedčiť publikum o jej správnosti. Je potrebné zdôrazniť, že nie každý nepravdivý a zavádzajúci obsah musí byť súčasťou informačnej operácie a nie každá informačná operácia musí byť súčasťou hybridného pôsobenia.
Informačné operácie sú spravidla realizované vo väčšom rozsahu, vytvárané za konkrétnym strategickým cieľom a systematicky šírené medzi cielené publikum. V podmienkach Slovenskej republiky by bolo možné informačnú operáciu označiť ako indikátor hybridnej hrozby. Podľa Koncepcie pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám sa však pod pojmom hybridná hrozba rozumie až kombinované použitie niekoľkých, najmenej troch indikátorov.
Ide teda o zásadný rozdiel od neúmyselného šírenia nepravdivých informácií jednotlivcami a skupinami. Tu je však potrebné dodať, že aj neúmyselné šírenie takýchto informácií v dobrej viere, bez zámeru uškodiť, môže amplifikovať informačnú operáciu. Preto je kľúčové, aby sme aj v digitálnom prostredí využívali kritické myslenie. Užitočným nástrojom cudzieho škodlivého pôsobenia sa neopatrnosťou môže stať ktokoľvek z nás.
Dá sa pripraviť na informačné operácie?
Vzhľadom na to, že informačné operácie môžu mať rôznu podobu, môžu byť cielené na rôzne skupiny obyvateľstva a využívať citlivé naratívy z rôznych spoločenských tém, neexistuje univerzálne platný návod na prípravu občanov. Existujú však viaceré spôsoby, ktorými môže každý z nás prispieť k budovaniu celospoločenskej odolnosti.
Bežní občania môžu prispieť k budovaniu odolnosti najmä ostražitosťou pri práci s informáciami a proaktívnym zvyšovaním vlastného povedomia o tejto problematike. Existujú rôzne prístupy a spôsoby zodpovedného prístupu k informáciám. Odlíšiť pravdu od fikcie v digitálnom svete, ktorý je presýtený informáciami, môže pripomínať hľadanie ihly v kope sena. Odhaliť klamlivé a zavádzajúce informácie však môže ktokoľvek. Kritické myslenie a zdravý skepticizmus sú vaším štítom proti dezinformáciám v online priestore.
Pri odhaľovaní zavádzajúceho a nepravdivého obsahu vám môže pomôcť napríklad naša informačná kampaň, ktorú nájdete tu. Všeobecné povedomie o hybridných hrozbách, vrátane informácií o zahraničnom zasahovaní a informačných operáciách, nájdete v našich pravidelných článkoch, v ktorých vám prinášame tematické zaujímavosti z domova aj zo sveta.
Kľúčovým je tomto kontexte aj prístup štátu a efektívna komunikácia jeho inštitúcií smerom k svojim občanom. Proaktívnou, adresnou a systematickou strategickou komunikáciou by mal štát kontinuálne posilňovať dôveru verejnosti v štátne inštitúcie, zahraničnopolitické smerovanie štátu a demokratické hodnoty. V prípade krízovej situácie môže štát včasnou, odbornou a zrozumiteľnou krízovou komunikáciou promptne reagovať na vzniknuté krízové situácie a regulovať jej negatívne dopady na rozsiahle informačné prostredie a svojich občanov. Dôležitým je pritom celospoločenský prístup a participácia všetkých relevantných subjektov.
Bežní občania môžu prispieť k budovaniu odolnosti najmä ostražitosťou pri práci s informáciami a proaktívnym zvyšovaním vlastného povedomia o tejto problematike. Existujú rôzne prístupy a spôsoby zodpovedného prístupu k informáciám. Odlíšiť pravdu od fikcie v digitálnom svete, ktorý je presýtený informáciami, môže pripomínať hľadanie ihly v kope sena. Odhaliť klamlivé a zavádzajúce informácie však môže ktokoľvek. Kritické myslenie a zdravý skepticizmus sú vaším štítom proti dezinformáciám v online priestore.
Pri odhaľovaní zavádzajúceho a nepravdivého obsahu vám môže pomôcť napríklad naša informačná kampaň, ktorú nájdete tu. Všeobecné povedomie o hybridných hrozbách, vrátane informácií o zahraničnom zasahovaní a informačných operáciách, nájdete v našich pravidelných článkoch, v ktorých vám prinášame tematické zaujímavosti z domova aj zo sveta.
Kľúčovým je tomto kontexte aj prístup štátu a efektívna komunikácia jeho inštitúcií smerom k svojim občanom. Proaktívnou, adresnou a systematickou strategickou komunikáciou by mal štát kontinuálne posilňovať dôveru verejnosti v štátne inštitúcie, zahraničnopolitické smerovanie štátu a demokratické hodnoty. V prípade krízovej situácie môže štát včasnou, odbornou a zrozumiteľnou krízovou komunikáciou promptne reagovať na vzniknuté krízové situácie a regulovať jej negatívne dopady na rozsiahle informačné prostredie a svojich občanov. Dôležitým je pritom celospoločenský prístup a participácia všetkých relevantných subjektov.
Prístup k spoľahlivým informáciám
Prístup k dôležitým a dôveryhodným informáciám je v dnešnom rozsiahlom informačnom prostredí zásadným. Nižšie preto nájdete odkazy na niekoľko spoľahlivých zdrojov, ktoré budú v prípade krízových situácií poskytovať občanom užitočné a dôveryhodné informácie. Zároveň tu nájdete mnohé edukačné a prevenčné materiály, ktoré vám pomôžu zvýšiť povedomie o hybridných hrozbách, krízových situáciách a iných tematických záležitostiach.
V rámci digitalizácie štátnej správy dnes už mnohé inštitúcie komunikujú aj prostredníctvom sociálnych médií, kde poskytujú rýchle a aktuálne informácie o súčasnom dianí a ďalšie užitočné zaujímavosti. Ako zdroje spoľahlivých informácií vám tak odporúčame sledovať aj tieto kanály: