Zdieľame: Klimatické naratívy v ruských a čínskych médiách
Centrum výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu: Klimatické naratívy v ruských a čínskych médiách
(originálny názov: Climate- and Environmentally Based Information Activities by PRC and Russian Media)
Centrum výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO Stratcom CoE) je medzinárodná organizácia s mnohonárodnou štruktúrou a akreditáciou NATO, ktorá prispieva k zlepšeniu strategických komunikačných kapacít v rámci Aliancie a spojeneckých krajín.
Zmena klímy je jednou z popredných výziev súčasnosti, ktorá ovplyvňuje takmer všetky aspekty života na Zemi a môže mať ďalekosiahle negatívne následky. Nakoľko klíma nepozná hranice a jej zmeny pociťuje celé ľudstvo, nie je prekvapením, že sa environmentálne témy stali predmetom medzinárodných iniciatív a globálnej agendy OSN. Okrem toho sa však stali aj predmetom geopolitického súperenia mocností a manipulácie s informáciami. Aktivity Ruska a Číny v informačnom priestore prispievajú k tomu, že sa téma klimatických zmien začala aktívnejšie komunikovať v rovinách legislatívy, ekonomiky a morálky, často však na úkor vedy. Oba štáty tendenčne prepájajú environmentálne témy s naratívmi o ekonomickej nerovnosti, novodobom kolonializme či novom medzinárodnom poriadku a snažia sa tak podporovať vlastné strategické ciele.
Podľa autorov Rusko odmieta, aby medzinárodné zmluvy a záväzky obmedzovali spoločenský a ekonomický rozvoj, pričom ruská klimatická doktrína kladie dôraz na ochranu národného záujmu. Ku klimatickým iniciatívam zo strany liberálnych demokracií, kolektívne označovaných ako „Západ“, Rusko pristupuje skepticky a označuje ich ako škodlivé pre vlastný hospodársky rozvoj. Rusko však oficiálne pripúšťa dopady klimatickým zmien, obzvlášť v arktických regiónoch. Čínsky prístup je v kontexte environmentálnych tém o niečo rozdielny. Čína podporuje klimatické fóra na pôde OSN. Samú seba však vykresľuje ako lídra v boji proti klimatických zmenám, pričom opomína vlastné nedostatky. Na posilnenie tohto posolstva využíva Čína rozsiahle propagačné aktivity prostredníctvom vlastných štátnych médií a propagácie v medzinárodnom informačnom prostredí. Ochrana životného prostredia sa stala oficiálnou súčasťou programu čínskej komunistickej strany.
Je preto potrebné vnímať, že skepticizmus voči demokratickému „Západu“ automaticky nepredstavuje odmietanie klimatických zmien ako závažnej celospoločenskej témy. Oba štáty oficiálne pripúšťajú hrozby spojené s klímou a viaceré témy komunikujú konzistentne s agendou OSN. Problémom je už spomenuté zneužívanie týchto tém na dosahovanie vlastných cieľov. V minulosti bola napríklad identifikovaná ruská informačná operácia, ktorá mala ovplyvniť verejnú mienku obyvateľov pobaltských štátov o NATO. Táto operácia bola maskovaná ako ekologická iniciatíva, ktorá zdôrazňovala antropogénne a klimatické hrozby pre ekosystém Baltského mora. Čína zasa v minulosti obvinila EÚ, že bráni globálnemu ekologickému pokroku. Išlo o reakciu na vyšetrovanie dovozu čínskych elektrických vozidiel do Európy pre podozrenia zo škodlivých praktík, ktoré mohli ohrozovať európskych výrobcov. Čínska kritika bola odrazom spomínanej taktiky, ktorá má vykresľovať Čínu ako klimatického lídra a „Západ“ (v tomto prípade EÚ) ako prekážku pokroku v oblasti klímy. Ohýbanie klimatických naratívov sa prirodzene netýka len Číny a Ruska. V minulosti napríklad indická vláda tvrdila, že za zmiernenie zmeny klímy sú zodpovedné rozvinuté krajiny, pričom však opomenula vlastnú zodpovednosť voči najchudobnejším a najzraniteľnejším ľuďom, ktorých zmena klímy poškodzuje. Pri tvorbe emisií treba brať do úvahy aj obrovskú populáciu vybraných krajín, napr. Čína a India sú domovom viac ako tretiny obyvateľov planéty.
Autori publikácie ďalej identifikovali hlavné klimatické naratívy oboch štátov, v ktorých sa prejavuje spomínaný „Západný“ skepticizmus.
Čínske klimatické naratívy
V rámci vízie komunistickej strany o globálnej budúcnosti a ekologickej civilizácii je čínsky líder Si Ťin-pching vykresľovaný ako priekopník, ktorý sa zasadzuje o novú paradigmu riadenia a rozvoja, ktorá kladie dôraz na obnovu a udržateľný rozvoj životného prostredia. Tento prístup je neustále zdôrazňovaný v politických správach z pravidelných zjazdov národného kongresu čínskej komunistickej strany. Autori publikácie identifikovali tri hlavné naratívy, pod ktoré spadajú konkrétne komunikačné témy:
Naratív: 1. Ambiciózne ciele a vedúce postavenie Číny |
– Čínska spoločnosť ako ekologická civilizácia, – Číne sa podarilo zvrátiť ekologický a environmentálny úpadok, – Čína prebrala iniciatívu v cieľoch uhlíkovej neutrality, – čínski občania sú klimatickí „strážcovia“ planéty. |
Naratív: 2. Globálna zodpovednosť a geopolitické výzvy |
– zodpovednosť za zmeny klímy majú iní a nie Čína, – geopolitické hry a unilateralizmus USA brzdí zmierňovanie klimatických zmien, – Čína a ostatné krajiny by mali spoločne riešiť zmenu klímy napriek geopolitickému napätiu, – EÚ uprednostňuje protekcionizmus trhu pred klimatickými cieľmi. |
Naratív: 3. Prínos Číny ku globálnemu úsiliu |
– čínske ekonomické iniciatívy pomáhajú svetu zmierniť klimatické zmeny, – Čína urobila kroky na ochranu svojich obyvateľov pred výzvami v oblasti potravinovej bezpečnosti spôsobené klimatickými zmenami. |
Ruské klimatické naratívy
Z výskumu naratívov ruskej propagandy je možné identifikovať ich základné črty: rýchle šírenie viacerými kanálmi, opakovanie a protirečenie. Ruský prístup ku klíme a životnému prostrediu zodpovedá tomuto modelu, keďže komunikačných tém je mnoho, sú často neautentické, umelo amplifikované, nepravdivé a protichodné.
Naratív: 1. Klimatický skepticizmus |
– globálne otepľovanie nie je dostatočné pochopené/preskúmané, – globálne otepľovanie nie je spôsobené ľudskou aktivitou, – „zelená ekonomika“ je sprisahanie „Západu“ s cieľom zničiť ekonomiky menej vyvinutých krajín, – sankcie uvalené na Rusko prispievajú k uhlíkovej stope. |
Naratív: 2. Zmena klímy prináša príležitosti |
– otepľovanie v arktických regiónoch môže byť pre Rusko ekonomicky výhodné, – rastúce teploty zvyšujú poľnohospodársku produkciu na Sibíri. |
Vzhľadom na hlboké dôsledky zmeny klímy nie je prekvapujúce, že Rusko a Čína formujú svoje klimatické naratívy tak, aby boli v súlade s ich národnými strategickými cieľmi. Aj keď oba štáty uznávajú domáce problémy súvisiace so zmenou klímy a vykonávajú politiky na ich zmiernenie, tento problém vnímajú aj ako príležitosť na manipuláciu s informáciami. Rusko a Čína vo všeobecnosti používajú klimatické naratívy s dvoma hlavnými cieľmi: očierniť „Západ“ a prezentovať svoje veľmocenské postavenie. Zmena klímy je globálny problém všetkých krajín a vzájomné obviňovanie a manipulácia neprospeje k pozitívnej zmene, resp. komplikuje globálnu klimatickú politiku. Formulovanie diskusie v zmysle morálnej a ekonomickej spravodlivosti spochybňuje konsenzus potrebný pre účinné medzinárodné opatrenia v oblasti klímy.
Celú publikáciu nájdete tu.
(dokument je dostupný v anglickom jazyku)
Tag: Čína ,dezinformácie ,NATO ,Rusko ,zdieľame