Nová informačná kampaň proti dezinformáciám!

Aktualita

Nová informačná kampaň proti dezinformáciám!

Centrum boja proti hybridným hrozbám Ministerstva vnútra SR pripravilo informačnú kampaň s názvom „Je to PRAVDA?“, ktorá je zameraná na prevenciu a zvyšovanie povedomia verejnosti o dezinformáciách na internete.

Vyvodenie zodpovednosti samotným tvorcom dezinformácií je v súčasnosti takmer nemožné. Potrebný je preto širší, inkluzívny prístup k posilňovaniu odolnosti verejnosti pred škodlivým vplyvom dezinformácií. Boj proti nim totiž začína už zodpovedným prístupom každého jednotlivca.

Odlíšiť pravdu od fikcie v digitálnom svete, ktorý je presýtený informáciami, môže pripomínať hľadanie ihly v kope sena. Odhaliť klamlivé a zavádzajúce informácie však môže ktokoľvek. Niekedy totiž stačí iba klásť tie správne otázky.

Rozhodnutie o tom, akej informácií budeme veriť je na každom z nás. Na uľahčenie rozhodovania vám v rámci tejto kampane ponúkneme spôsob, vďaka ktorému budete môcť využiť vlastné kritické myslenie pri práci s informáciami na internete. Zodpovednosťou a ostražitosťou pri tom, čomu veríme a čo zdieľame sa efektívnym bojovníkom proti dezinformáciám môže stať každý z nás.

V najbližších týždňoch vám postupne predstavíme 6 znakov, ktoré dezinformácie tradične obsahujú.

Sledujte aj naše ďalšie príspevky, ktoré vám pomôžu byť o krok pred dezinformáciami.

#JeToPravda?

1. Autori dezinformácií

Autori dezinformácií sa často skrývajú za anonymitu internetu a sociálnych sietí. Využívajú tak digitálne prostredie na šírenie nepravdivých informácií bez toho, aby čelili akejkoľvek zodpovednosti za šírenie klamstiev.

Alternatívne majú autori dezinformácií nedostatok odborných znalostí o téme, ku ktorej sa vyjadrujú. Svoju neodbornosť často nahrádzajú agresívnou rétorikou a sebavedomým prejavom. Viditeľné je to najmä v prípade vedeckých a medicínskych hoaxov.

V niektorých prípadoch sa autor dezinformácie môže klamlivo vydávať za oficiálnu autoritu, ktorá s daným tvrdením nemá nič spoločné. Je preto dôležité overiť si, či ide o autentický výstup uvedenej autority.

Sloboda prejavu zaručuje právo vyjadriť svoj názor každému, ale nie každý názor možno považovať za kredibilný a pravdivý.

2. Zdroje

Pri dezinformáciách sa často neuvádzajú žiadne zdroje, prípadne iba iné – nespoľahlivé zdroje informácií. Pokiaľ narazíte na informácie bez jasne deklarovaných kredibilných citácií, mali by ste zvýšiť pozornosť.

Odporúčame vám čerpať informácie z dôveryhodných transparentných zdrojov, ktoré sú podložené odbornými znalosťami. Uprednostňovaním renomovaných médií, inštitúcií a odborne overeného vedeckého výskumu, môžete aj vy bojovať proti škodlivému vplyvu dezinformácií a nestať sa obeťou klamstiev a konšpiračných teórií.

Nezabúdajte však, že pri dezinformáciách môžu byť aj spoľahlivé zdroje uvedené zavádzajúco. Preto je dôležité overiť si, či uvedený zdroj takéto informácie skutočne publikoval.

Zodpovedne pristupujte k zdrojom informácií, overujte si fakty a majte sa na pozore pred senzáciami a „clickbaitmi“. Kritické myslenie a zdravý skepticizmus sú vaším štítom proti dezinformáciám v online priestore.

3. Emočná manipulácia

Dezinformácie sa často snažia zámerne vyvolať pocit neistoty a vzbudiť u svojich prijímateľov silné emócie, akými sú hnev, strach či smútok. Manipulátori sa spoliehajú, že následné intenzívne emocionálne reakcie verejnosti potlačia našu racionalitu a kritické myslenie, čím sa stávame zraniteľnejšími a náchylnejšími voči klamu a manipulácii.

Intenzívne emócie teda často vedú k iracionálnemu a neuváženému konaniu. Skôr, ako budete niečo zdieľať alebo komentovať na internete, zamyslite sa, či tak nerobíte pod vplyvom afektu. Pri pocitoch hnevu alebo strachu ľahko stratíme triezve zmýšľanie, častokrát aj slušnosť, ktorá by mala byť súčasťou akéhokoľvek prejavu, vrátane toho digitálneho.

Nedovoľte dezinformátorom získať kontrolu nad vašimi emóciami. Ak vás niečo znepokojí v online priestore, buďte zdržanliví a skúste najprv prekonať vlastné negatívne pocity. Nepodľahnite emočnej manipulácii! Tak môžete zabrániť škodlivému vplyvu dezinformácií aj vy.

4. Obsahová manipulácia

Dezinformácie sú často vytvárané zámernou manipuláciou skutočného či napodobňovaním autentického obsahu. Ide napríklad o:

VÝROKY VYTRHNUTÉ Z KONTEXTU. Dezinformácie často zahŕňajú vytrhávanie citátov alebo udalostí z kontextu, s cieľom prekrútiť ich význam. Vždy sa pokúste dohľadať pôvodný zdroj, ktorý vám dokáže odkryť celý kontext prezentovaných informácií.

FALOŠNÉ A UPRAVENÉ DOKUMENTY alebo obrázky, ktoré sa využívajú na imitáciu legitimity dezinformácie. Vždy si overte pravosť dokumentov z dôveryhodných zdrojov. Či je fotografia pravdivá vám zasa môžu pomôcť zistiť nástroje na spätné vyhľadávanie obrázkov.

DEEPFAKE. Ide o vysoko realistický obsah generovaný umelou inteligenciou, pomocou ktorého je možné verne imitovať tváre, hlasy a činy nič netušiacich osôb. Viac informácií o deepfake obsahu a typy na jeho odhalenie nájdete v našom predchádzajúcom článku na: https://www.hybridnehrozby.sk/deepfake-volby/

Myslite na to, že vďaka súčasným technológiám sa ľahko manipulovateľným stalo nielen to, čo čítame, ale aj to, čo vidíme alebo počujeme na internete. Zmanipulovaný obsah má za cieľ navodiť pocit autentickosti a kredibility dezinformácií, čo posilňuje náchylnosť verejnosti dôverovať im.

5. Kontext

Ďalším dôležitým javom, na ktorý by ste si pri dezinformáciách mali dať pozor, je kontext. V tomto prípade nehovoríme o tvrdeniach vytrhnutých z kontextu, ale o súvislosti konkrétnej dezinformácie s celkovým spoločenským kontextom a náladami, ktoré sú pre danú spoločnosť charakteristické.

Predmetom dezinformácií sa najčastejšie stávajú výrazne rezonujúce problémy. Ide o témy, ktoré spoločnosť rozdeľujú, viditeľne vytvárajú sociálne napätie a ktoré odrážajú jej aktuálne nálady. V slovenskom prostredí ide tradične napríklad o hodnotové otázky, zahraničnopolitickú orientáciu štátu či v súvislosti s pandémiou aj o medicínske otázky.

Spoločensky kontroverzné a polarizujúce témy je veľmi jednoduché rozšíriť v online priestore. Pridanou hodnotou je najmä silná emócia, ktorú dezinformácia v takomto kontexte dokáže ľahko vyvolať. Hádky medzi diskutujúcimi následne zvyšujú dosah a popularitu takto ladenej dezinformácie.

Preto vždy zvážte kontext, v ktorom sú informácie prezentované. Pýtajte sa sami seba:

Zameriava sa táto informácia na aktuálne problémy?

Venuje sa aktuálnym obavám alebo kontroverziám?

Informuje o témach, na ktorých sa spoločnosť dlhodobo nezhodne?

Vnímaním širšieho kontextu môžete lepšie identifikovať dezinformáciu a nenechať sa ňou oklamať.

6. Štylizácia

Pri posudzovaní, či ide o dezinformáciu, je dôležité vnímať aj samotnú štylizáciu textu. Dezinformácie sú často agresívne štylizované a najmä v prípadoch, keď pochádzajú zo zahraničia alebo sú generované umelou inteligenciou, často obsahujú nápadné gramatické chyby alebo nesprávne konštruované vety.

V prostredí presýtenom informáciami upúta agresívny tón ľahšie pozornosť, odvráti ju od absencie vecných a logických argumentov a často vyvolá aj silné emocionálne reakcie. Vďaka tomu môže dezinformácia jednoducho zaujať a rýchlo sa rozšíriť v online priestore.

V prípade dezinformácií prebratých zo zahraničia môže text obsahovať nezvyčajné vetné konštrukcie a gramatické chyby. Často ide o obsah, ktorý je z cudzieho jazyka preložený automaticky online prekladačmi a masovo šírený v digitálnom prostredí cieľovej krajiny, napríklad pomocou automatizovaných botov.

Tieto zvláštnosti môžu byť výstražným znamením, ktoré indikuje, že s obsahom niečo nie je v poriadku. Všímajte si tón a gramatiku informácií, s ktorými sa stretávate na internete. Varovné signály vám pomôžu lepšie rozoznať klamstvá, kriticky identifikovať dezinformácie a zabrániť tak ich masovému šíreniu.