Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií: Aktívne opatrenia III.
Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií
V ďalšom článku zo série Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií: Aktívne opatrenia vám opäť priblížime fungovanie sveta tajných spravodajských operácií a dezinformačných kampaní, tentokrát z pohľadu socialistického Československa. Po monopolizácii politickej moci komunistami sa Československo stalo koncom 40. rokov členom sústavy socialistických štátov a satelitom Sovietskeho zväzu. Charakteristickou črtou tohto obdobia bolo postupné prispôsobovanie sa sovietskym politickým, ekonomickým, kultúrnym či zahraničnopolitickým normám, pričom vybočenie z nich sa prísne trestalo. Prispôsobovanie a podraďovanie sa prirodzene týkalo aj činnosti československých tajných služieb. Prečítajte si, aké dezinformačné opatrenia realizovali spravodajské súčasti československého Zboru národnej bezpečnosti, a to aj s opisom ich administratívnych úkonov, z ktorých je zrejmé, že realizácia aktívnych opatrení bola premyslená a vysoko organizovaná činnosť mocenského orgánu totalitného režimu.
Autorom článkov je Mgr. Martin Slávik, PhD., politológ a odborník na totalitné režimy.
Aktívne opatrenia III.
Kto produkoval a zodpovedal za dezinformačné kampane v Československu a ako to fungovalo?
Za realizáciu aktívnych opatrení pred rokom 1989 zodpovedala 1. správa Zboru národnej bezpečnosti, konkrétne jej odbor Aktívnych opatrení (AO). Odbor metodicky riadil, spoluorganizoval a kontroloval námetovú činnosť iných odborov a rezidentúr v oblasti AO. Zodpovedal za realizáciu a technické spracovanie jednotlivých opatrení a tiež ich centrálny register. Ďalej za priebežnú aktualizáciu technickej dokumentácie podkladových materiálov a adresára zainteresovaných osôb a inštitúcií pre využitie pri prípadných AO. Tento odbor rozviedky tiež spravoval sieť vlastných konzultantov, ktorých využíval na oponentúru jednotlivých akcií — medzi nimi bol napríklad Vojtech Zamarovský.
Odbor mal špecifické postavenie, ktoré odrážalo význam prikladaný realizácii aktívnych opatrení. Jeho pracovníci zabezpečovali školenia a cvičenia (predvýjazdovú prípravu) pre príslušníkov kádrových útvarov vysielaných na dlhodobé pobyty a vykonávali záverečné hodnotenie ich pripravenosti. Operatívne odbory a nimi riadené rezidentúry tiež museli upozorniť odbor AO na všetky materiály vhodné na ich prípadnú realizáciu opatrení. Rovnako boli povinné umožniť k nim prístup personálu odboru AO. Operačné útvary mali za úlohu zabezpečiť, aby sa rezidenti a ich zástupcovia, ak boli prítomní na veliteľstve, zúčastňovali na konzultáciách po línii AO. Odbor bol zodpovedný aj za koordináciu a spoluprácu s partnerskými odbormi spravodajských služieb krajín socialistického spoločenstva. Konzultácie s oddelením AO KGB sa konali najmenej raz za šesť mesiacov.
Štátna bezpečnosť bola vojensky organizovaná inštitúcia, ktorá pôsobila na základe rozkazov. Realizácia aktívnych opatrení vykonávaných zahraničnou rozviedkou sa uskutočňovala na základe rozkazu náčelníka správy. Rozkazy boli opakovane aktualizované a zohľadňovali plán činnosti 1. správy na príslušné obdobie. Zdôrazňovala sa v nich dôležitosť realizácie. Tá spolu s prípravou patrila medzi základné povinnosti všetkých príslušníkov spravodajskej služby vrátane pracovníkov regionálnych oddelení. Iniciatíva v kádrovej činnosti, dosiahnuté výsledky pri realizácii AO a získavanie spätnej väzby boli jedným z hlavných kritérií pri celkovom hodnotení jednotlivých kádrov (rozkaz náčelníka 1. správy SNB č. 16/1983). Podľa rozkazu tvorba jednotlivých aktívnych opatrení pozostávala z niekoľkých etáp:
– Vlastná námetová činnosť, ktorú musel každý z príslušníkov zachytiť do vopred pripraveného vzoru/šablóny (obsahovala základné údaje o tvorcovi: kto je autorom námetu, jeho funkčné zaradenie; kódové označenie konkrétneho AO určovalo oddelenie 36);
– Nasledovala krátka anotácia, najmä aký je cieľ akcie: Ako má byť objekt nepriateľa zasiahnutý akciou, očakávaný účinok;
– Každý príslušník rozviedky (používal sa termín Kádrový príslušník, KP) bol tiež povinný opísať aktuálnu situáciu v priestore, ktorý AO pokrýva — objekt, organizácia, územie;
– Súčasťou prípravnej fázy bola povinnosť uviesť pôvod a druh podkladových materiálov, tajných spolupracovníkov, ktorých KP využíva v predmetnej oblasti a informácie, z ktorých vychádzal;
– KP bol povinný spísať svoj návrh na formu a spôsob realizácie AO, ktorý musel obsahovať informácie o:
a) kanáloch, prostriedkoch, zapojení TS, či pod cudzou vlajkou a pod.,
b) adresát – príjemca – komu a ako bude informácia doručená, napr. formou publikácie, relácie, letákov, listov, tlačovej kampane, TV, interpelácie, rozhlasu, demonštrácie,
– Okrem toho formulár na spracovanie návrhov vyžadoval, aby KP poskytol informácie o možných rizikách operácie, informácie o možnej spolupráci s inými rezidentúrami alebo „spriatelenými” spravodajskými službami a odhad finančných nákladov operácie.
Po vypracovaní návrhu v predpísanej forme bol návrh postúpený na posúdenie odboru AO, slovami rozkazu, na širokú odbornú oponentúru. Keď návrh prešiel uvedenou oponentúrou, bol postúpený náčelníkovi spravodajskej služby na schválenie s odporúčaním náčelníkov príslušných útvarov. Príslušná rezidentúra mala o realizácii samotného AO bezodkladne informovať kuriérnou cestou odbor AO, ktorý následne vyhodnotil dopady akcie — t. j. reakcie a ohlasy. Vyhodnotenie vplyvu AO sa vykonávalo s osobitným dôrazom na splnenie stanovených cieľov a sledovali sa aj prípadné nepredvídané vplyvy alebo prvky neželanej dekonšpirácie.
Vyššie uvedený, zdanlivo nezáživný popis v podstate administratívnych, byrokratických úkonov spojených s konečným uskutočnením AO, uvádzame zámerne. Je z neho totiž zrejmé, že realizácia AO a fungovanie špecializovaného odboru neboli v žiadnom ohľade náhodné a samoúčelné, ale jednalo sa o premyslenú, systematickú, organizovanú, riadenú činnosť mocenského orgánu totalitného režimu. AO boli rozviedkou ŠtB realizované od jej vzniku až do jej konca. A podobne ako samotná rozviedka, prešla aj realizácia AO postupným vývojom.
Kým realizácia aktívnych opatrení (AO) bola v 50. rokoch v gescii jednotlivých teritoriálnych odborov rozviedky a išlo skôr o individuálne akcie realizované najmä proti Nemecku a exilovým organizáciám, v roku 1960 došlo k zásadnej zmene. „Pro odstránění dosavadní živelnosti byl vypracován tematický plán aktivních opatření, který Vám po schválení s. Rudolfem zasílám v příloze“, píše sa v dokumente náčelníka odboru AO určeného náčelníkom ďalších odborov. Súdruh Rudolf je označenie obecne používané pre predstaviteľov KGB. Odteraz rozviedka ŠtB po usmernení z Moskvy považovala aktívne opatrenia za„základný kameň práce rozviedky“ popri budovaní novej cennej agentúry, t. j. získavaní kvalitných zahraničných agentov (hodnotenie príslušníkov rozviedky od tejto doby zohľadňuje aj ich námetovú činnosť v oblasti AO). Všetky navrhované aktívne opatrenia v budúcnosti mali vychádzať z tematického plánu, schváleného Sovietmi a podporovať hlavný cieľ, vytýčený v úvodnom tematickom pláne.
AO SÉPIA proti USA
Týmto postupom sa mali aktívne opatrenia zmeniť z individuálnych akcií, mnohokrát zorganizovaných narýchlo podľa možností agenta na premyslenú sériu akcií, ktorá povedie k dosahovaniu stanovených cieľov. Táto zmena bola citeľná. AO začínajú mať podstatne širší geopolitický rámec a rastie aj ich počet. Kým v roku 1964 bolo predložených 84 návrhov AO, v roku 1967 rozviedka realizovala 160. V tomto období vzniká na rozviedke aj Služba zvláštneho určenia, ktorá mala mať (podľa sovietskeho vzoru) v gescii realizáciu tzv. ostrých akcií (sabotáže, únosy, atentáty).
Augustom 68 a emigráciami viacerých príslušníkov rozviedky je jej činnosť na dlhšiu dobu ochromená. To sa týkalo samozrejme aj odboru AO. Po najmä personálnej „konsolidácii a normalizácii“, určovali v druhej polovici 70. rokov smer AO, tzv. línijné, zastrešujúce aktívne opatrenia/operácie, (AO SÉPIA — proti USA (hlavný nepriateľ), AO LONG — proti NATO, AO AKTÉR — proti NSR a Rakúsku, AO INFEKCIA — proti exilu etc.), ktorých ciele boli formované na medzinárodných poradách zástupcov rozviedok krajín socialistickej sústavy a ďalej kontrolované pri pravidelných konzultáciách (minimálne dvakrát ročne) s príslušníkmi Odboru AO z KGB.
AO LONG proti NATO
Mimoriadna aktivita v produkcii AO nastala koncom 70. rokov (a tento stav pretrval až do roku 1989) v súvislosti s rozmiestnením sovietskych rakiet novej generácie na území svojom a svojich spojencov a následnými odvetnými krokmi USA a spojencov. To pomohlo rozviedkam východného bloku, ktoré medzi členmi mierového hnutia, v novoformovaných stranách (najmä Zelení) našli viacero vhodných „kanálov“ pre šírenie svojich AO. L. Bittman (zástupca náčelníka dezinformačného odboru, ktorý po roku 68 emigroval) konštatoval, že už počas jeho pôsobenia 99% AO československej rozviedky slúžilo zahraničnopolitickým zámerom Moskvy. Je zrejmé, že tento stav pretrval aj v nasledujúcich rokoch. Okrem akcií zameraných proti československému exilu (napr. AO proti Tigridovi, Pelikánovi, listová bomba AO Vampír), ktoré KGB príliš nezaujímali, je produkcia AO väčšinovo podriadená cieľom koncipovaným v Moskve.
Tento fenomén sa týkal produkcie AO rozviedok všetkých sovietskych satelitov, s ktorými na mnohých AO československá rozviedka kooperovala. Nevieme, koľko presne a akých AO táto rozviedka realizovala, pretože veľká časť zväzkov bola cielene zničená na pokyn posledného náčelníka odboru Jaroslava Sládečka (krycie meno „Pánik“) v decembri 1989.
Po krátkej sviatočnej prestávke uverejníme v januári 2024 ďalšiu časť zo série článkov Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií: Aktívne opatrenia.
Zdroje:
ABS, I. správa ZNB, RNS(Rozkazy náčelníka správy) č. 16/1983
A ÚPN, I. správa ZNB, reg. č. 10443/121
ABS, I. správa ZNB, SF (spisový fond) 024, Zpráva o vyhodnocení činnosti I. správy MV za první pololetí 1964.
ABS, I. správa ZNB , reg. č. 81282/114, Podkladové materiály k rokovaniu náčelníkov rozviedok ZSS v ZSSR
Názory a myšlienky vyjadrené v tomto článku sú osobnými postojmi autora/-ov a nemusia nevyhnutne zodpovedať oficiálnym stanoviskám Ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra neberie na seba zodpovednosť za interpretáciu uvedených informácií.
Mgr. Martin Slávik, PhD. pracoval od roku 2005 na Sekcii dokumentácie Ústavu pamäti národa, kde sa venoval rekonštrukcii a dokumentácii činnosti represívnych zložiek. Od roku 2008 bol vedúcim Oddelenia rozvoja evidencií, českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Bol zodpovedný za vytváranie lustračného systému Ústavu a viedol dokumentačný projekt o I. správe ŠtB, rozviedke komunistického Československa a bol tiež členom redakčnej rady časopisu Paměť a dejiny. Od roku 2014 je spolupracovníkom Platformy európskej pamäti a svedomia so sídlom v Prahe. Od roku 2016 tiež pracuje v občianskom združení Living Memory.
Tag: Dejiny HH ,dezinformácie