Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií: Aktívne opatrenia I.
Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií
Dezinformácie, ktoré sú najviditeľnejším a najviac diskutovaným nástrojom širšieho fenoménu hybridných hrozieb, nie sú len sprievodným negatívnym javom modernej, digitálnej doby. V komplexnom vývoji ľudskej histórie sme sa s úmyselne falošnými, zavádzajúcimi a manipulatívnymi informáciami mohli stretnúť v rôznych historických epochách. Z pohľadu histórie zohrali dezinformácie mnohokrát významnú rolu pri formovaní a v niektorých prípadoch dokonca až určovaní osudu ľudských spoločností. Ide teda o pomerne starý fenomén, ktorý ale spolu s digitalizáciou a rozvojom informačných technológií získava nový rozmer. O aktuálnosti tejto problematiky informujeme prostredníctvom článkov a analýz relatívne často, a preto sme sa pre zmenu rozhodli venovať pozornosť dezinformáciám z pohľadu nedávnej minulosti.
V najbližších týždňoch Vám preto každý pondelok odprezentujeme článok týkajúcich sa tvorby a fungovania dezinformačných operácii v Sovietskom zväze a najmä v socialistickom Československu. Články budú venované historicky presnému zachyteniu skrytých sfér propagandy a starostlivo vytvoreným a cieleným naratívom z obdobia studenej vojny, ktoré ovplyvnili vnímanie, formovali osudy a zanechali nezmazateľné stopy na formovaní verejnej mienky danej doby. Umenie manipulácie a strategických dezinformácií sa stali silným nástrojom uprostred geopolitických spletitostí studenej vojny, pričom sú obzvlášť relevantnými aj v kontexte súčasného geopolitického súperenia. V nasledujúcich týždňoch tak poodhalíme časť bohatej a často nepríjemnej histórie dezinformácií v našom prostredí.
Autorom článkov je Mgr. Martin Slávik, PhD., politológ a odborník na totalitné režimy.
Aktívne opatrenia I.
„Cieľom a zmyslom sovietskej politiky je už mnoho rokov rozpoltiť západnú alianciu, odtrhnúť Európu od Spojených štátov a takto izolovanú ju postupne, ale dôsledne finlandizovať(1). Politika appeasementu(2), ako je známe, sa neosvedčila. S totalitnými, výbojnými, vojensky super vybavenými veľmocnosťami je možné úspešne rokovať len z pozície sily, nikdy nie z pozície slabšieho.“
Tieto slová napísal Gaston Duchêne vo francúzskom Le Monde v roku 1983. Na pravdivosti jeho slov sa nič nezmenilo dodnes. V článku okrem iného reflektoval vtedajšie snahy moskovského vedenia o oslabenie Západu v rámci studenej vojny prostredníctvom cielených propagandistických a destabilizačných kampaní. Boli realizované s cieľom ovplyvňovať verejnú mienku tak, aby sa vytváral tlak na politikov, ktorí by následne robili rozhodnutia želaným smerom. Teda v prospech ZSSR a jeho satelitov. Na tomto prístupe zo strany vtedajších vedúcich predstaviteľov Moskvy sa vďaka 98-percentnej personálnej kontinuite v ruských službách dodnes prakticky nič nezmenilo. Personálna kontinuita znamená kontinuitu myslenia a prístupov.
K zmene paranoidného vnímania slobodného sveta ako nepriateľa, ktorý sa údajne snaží Rusko zničiť, tak doposiaľ nedošlo. Prezidentom krajiny je bývalý dôstojník Výboru pre štátnu bezpečnosť – komunistickej tajnej polície KGB. Jej bývalí príslušníci patrili k elitným zložkám komunistického totalitného režimu s množstvom výhod a boli to práve títo režimu oddaní ľudia, ktorí ho bránili predovšetkým vyvolávaním strachu, teda využívaním represie. Základom všetkých totalitných, nedemokratických režimov je lož, manipulácia a strach. Vďaka personálnej kontinuite v súčasných bezpečnostných zložkách služieb Ruskej federácie majú v tejto krajine manipulácia, prekrúcanie faktov a dezinterpretácia skutočností stále svoje významné postavenie, a to aj v prístupe k Západu, ktorého súčasťou sme dnes aj my. Ciele, o ktorých písal Gaston Duchêne, sa tak prakticky vôbec nemenia. Naopak, tieto snahy Moskvy sa znásobili, keď vedúci predstavitelia Ruska prekročili všetky červené čiary a vedú agresívnu imperiálnu vojnu.
Jednou z foriem, ako sa destabilizačným, dezinformačným kampaniam, či iným hybridným hrozbám Ruska brániť, môže byť poznanie minulosti. Dezinformačné a propagandistické akcie vtedajšieho Sovietskeho zväzu a všetkých jeho satelitov boli v jazyku vtedajších komunistických tajných služieb označované ako aktívne opatrenia. Aktívne a vplyvové opatrenia boli aktivity KGB a jej vazalov, ktoré mali za cieľ rozkladať politický a ústavný systém a národnú bezpečnosť nepriateľskej krajiny. Boli realizované celosvetovo, všade tam, kde mala KGB a jej satelity svoje rezidentúry – teda pôsobiská rozviedčíkov, pracujúcich pod krytím diplomatických funkcií na zastupiteľských úradoch, alebo iných legalizačných funkciách. Tieto psychologické operácie, ktorých hlavným bojovým priestorom bola hlavne ľudská myseľ, sa zameriavali na témy so spoločensky konfliktným potenciálom.
Otvorenosť archívov po bývalej ŠtB, ktorá po vzore a v úzkej spolupráci či priamo na rozkaz KGB aktívne opatrenia tiež produkovala, ukazuje veľkú podobnosť s hybridnými hrozbami dneška. Demokracia, politický systém, v ktorom žijeme, ktorý je zárukou našej slobody, našich práv a v neposlednom rade aj životnej úrovne, je ohrozený. Ohrozujú ho tí, pre ktorých sú sloboda, demokracia a právny štát cudzími pojmami, majú z nich strach, pretože už svojou existenciou predstavujú pre nich ohrozenie. Ohrozenie vlastného mocenského postavenia. Takíto jedinci a vojnoví zločinci stoja aj na čele hlavného štátneho producenta hybridných hrozieb. Poznanie minulosti môže pomôcť pochopiť modus operandi dnešných ruských kampaní a prispieť k imunizácii aspoň časti populácie.
Už nasledujúci pondelok uverejníme ďalšiu časť zo série článkov Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií: Aktívne opatrenia.
Názory a myšlienky vyjadrené v tomto článku sú osobnými postojmi autora/-ov a nemusia nevyhnutne zodpovedať oficiálnym stanoviskám Ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra neberie na seba zodpovednosť za interpretáciu uvedených informácií.
(1) Tento pojem označuje situáciu, v ktorej menší štát, z pravidla geograficky blízky k mocnejšiemu susedovi, prijíma zahraničnú politiku charakterizovanú opatrnosťou a prispôsobením sa s cieľom vyhnúť sa antagonizovaniu tohto suseda. Odkazuje na zahraničnú politiku Fínska v období studenej vojny.
(2) “Appeasement” odkazuje na diplomatickú stratégiu alebo politiku vyhýbania sa konfliktu ústupkami, často na úkor vlastných princípov, hodnôt alebo záujmov. Tento termín je osobitne spojený s zahraničnými politickými prístupmi niektorých európskych krajín v rokoch pred druhou svetovou vojnou.
Mgr. Martin Slávik, PhD. pracoval od roku 2005 na Sekcii dokumentácie Ústavu pamäti národa, kde sa venoval rekonštrukcii a dokumentácii činnosti represívnych zložiek. Od roku 2008 bol vedúcim Oddelenia rozvoja evidencií, českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Bol zodpovedný za vytváranie lustračného systému Ústavu a viedol dokumentačný projekt o I. správe ŠtB, rozviedke komunistického Československa a bol tiež členom redakčnej rady časopisu Paměť a dejiny. Od roku 2014 je spolupracovníkom Platformy európskej pamäti a svedomia so sídlom v Prahe. Od roku 2016 tiež pracuje v občianskom združení Living Memory.
Tag: Dejiny HH ,dezinformácie