Zdieľame: 3. správa EEAS o hrozbách manipulácie s informáciami a zasahovaní zo zahraničia
EEAS: 3. správa o hrozbách manipulácie s informáciami a zasahovaní zo zahraničia
Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) je diplomatická služba Európskej únie, ktorá vykonáva jej spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Približne pred rokom sme pre našich čitateľov pripravili stručné zhrnutia prvej a druhej správy EEAS o hrozbách manipulácie s informáciami a zasahovaní zo zahraničia. V článku sme sa venovali aj samotnej definícii pojmu Foreign Information Manipulation and Interference (FIMI), ktorý je v správach definovaný ako prevažne legálny vzorec správania, ohrozujúci alebo potenciálne negatívne ovplyvňujúci hodnoty, procesy a politické systémy. V praxi ide o zámerné, manipulatívne a koordinované aktivity, vykonávané štátnymi alebo neštátnymi aktérmi na vlastnom území a za jeho hranicami.
V marci 2025 vyšla nová, v poradí už tretia správa EEAS k tejto problematike, ktorá opäť priniesla množstvo zaujímavých dát, informácií a nových konceptov.
FIMI v roku 2024
V roku 2024 EEAS detegovala a analyzovala viac než 500 FIMI incidentov, do ktorých bolo zapojených približne 38-tisíc kanálov na digitálnych platformách. Tieto aktivity mali globálny rozsah – incidenty zasiahli až 90 krajín a viac než 300 organizácií. Väčšina útokov pochádzala z Ruska, ktoré cielilo najmä na Ukrajinu, jej západných spojencov a medzinárodné organizácie.
V digitálnom priestore zohrávajú kľúčovú úlohu sociálne siete, ktoré zostávajú najefektívnejším nástrojom pre šírenie a amplifikáciu FIMI útokov. Až v 88 % prípadov zohrávali úlohu účty na platforme X (bývalý Twitter). FIMI operácie však zvyčajne prebiehajú naprieč viacerými platformami – rovnaký obsah sa často objavuje aj na Facebooku či Telegrame. Významný prvok týchto operácií predstavuje koordinované neautentické správanie (CIB), o ktorom sme písali aj v nedávnom článku.
Osobitnú pozornosť autori správy venovali najaktívnejším FIMI aktérom v Európe – Ruskej federácii a Číne. Ruské operácie mali aj v roku 2024 globálny dosah, vrátane zasahovania do verejnej mienky v Afrike, Latinskej Amerike a na Blízkom východe. Okrem Ukrajiny boli jedným z hlavných cieľov volebné procesy v EÚ a ďalších demokratických štátoch. V prípade Číny správa konštatuje pokračujúci nárast vplyvu štátom kontrolovaných médií v globálnom informačnom priestore. Ich hlavnou ambíciou bolo budovanie pozitívneho obrazu Číny v medzinárodnom prostredí a potláčanie tém a osôb, ktoré sú pre čínsky režim citlivé alebo nepohodlné.
FIMI Exposure Matrix
Na zefektívnenie reakčnej schopnosti EÚ a členských štátov predstavila EEAS nový analytický nástroj – FIMI Exposure Matrix. Tento rámec má pomôcť odhaliť pozadie FIMI operácií a priradiť ich konkrétnym aktérom. Je založený na behaviorálnej a technickej analýze infraštruktúry operácií – teda napríklad prepojení medzi kanálmi, ich vzťahoch s konkrétnymi subjektmi, či digitálnych stopách. Kombináciou týchto prvkov možno určiť pravdepodobného pôvodcu FIMI aktivity. Dôveryhodná atribúcia potom otvára nové možnosti reakcie napadnutým štátom.
Model rozlišuje štyri kategórie kanálov, podľa miery ich prepojenia na štátne štruktúry:
| Oficiálne štátne kanály | Učty a kanály priamo spravované štátom (napr. ministerstvá, ambasády). |
| Štátom kontrolované kanály | Médiá financované a redakčne ovládané štátom alebo vládnucou stranou. |
| Kanály prepojené so štátom | Kanály skryto riadené subjektmi prepojenými na štát – napríklad spravodajské služby alebo osoby napojené na vládu. |
| Spriaznené kanály | Systematicky zosúladené s vyššie uvedenými kanálmi, no priame prepojenie sa zatiaľ nepreukázalo |
„Ľadovcová“ kategorizácia kanálov podľa ich preukázateľného vzťahu k aktérovi FIMI (štátu alebo neštátneho aktéra vykonávajúceho FIMI útok)
Príslušnosť kanálov do konkrétnej kategórie sa môže meniť na základe nových zistení. Kanál označený ako spriaznený sa tak po podrobnejšej analýze a zisku nových dôkazov môže preradiť do kategórie prepojených kanálov. Základným rozdielom medzi kategóriami je, že kým oficiálne štátne kanály a štátom kontrolované kanály svoje prepojenia na štát neskrývajú, prepojené a spriaznené kanály svoje prepojenia nedeklarujú a musia byť odhalené hlbšou investigatívnou činnosťou.
Ako bolo vyššie uvedené, model je založený na behaviorálnej a technickej analýze. Medzi behaviorálne dôkazy prepojení patria napríklad systematické vzorce interakcií, opakované využívanie neautentických prvkov, rovnaké jazykové prvky, historické prepojenia na iné FIMI aktivity. K technickým dôkazom patrí napríklad zdieľaná infraštruktúra, vrátane IP adries, doménového vlastníctva, hostingových služieb a podobne..
Typy technických a behaviorálnych dôkazov, na základe ktorých je možné preukázať prepojenia kanálov na štátnych aktérov.
FIMI Exposure Matrix poskytuje štruktúrovanú metodológiu na klasifikáciu kanálov, čím zabezpečuje presnejší a flexibilnejší prístup v boji proti FIMI. Tento nástroj je dostupný pre odborníkov zo štátnych inštitúcií, mimovládnych organizácií a výskumníkov, ktorým môže pomôcť zefektívniť ich prácu a pomôcť demokratickým vládam lepšie reagovať na FIMI útoky.
Správu EEAS a ďalšie zaujímavé informácie, vrátane prípadových štúdií ruského zasahovania v Moldavsku, Afrike a čínskeho pôsobenia v digitálnom priestore nájdete tu.
(dokument je dostupný v anglickom jazyku)
Tag: dezinformácie ,EÚ ,zdieľame