Zdieľame: Boj proti štátom podporovaným „proxy“ aktérom hybridných hrozieb
Hybrid CoE: Boj proti štátom podporovaným „proxy“ aktérom hybridných hrozieb
(originálny názov: Hybrid CoE Paper 23 Countering state-sponsored proxies: Designing a robust policy)
Európske centrum výnimočnosti pre boj proti hybridným hrozbám (Hybrid CoE) je autonómna medzinárodná sieťová organizácia na boj proti hybridným hrozbám. Centrum bolo založené v roku 2017 prvými 9 členmi NATO a EÚ a nachádza sa vo fínskych Helsinkách.
Využívanie neštátnych aktérov na podvratné a iné škodlivé činnosti je jedným z určujúcich prvkov moderných konfliktov. Proxy aktéri zohrávali úlohu v geopolitických konfliktoch dlhodobo, no ich využívanie v posledných rokoch sa stalo podstatne viditeľnejším a diskutovanejším. V roku 2024 zažili krajiny NATO nárast hybridných útokov prostredníctvom neštátnych aktérov podporovaných Ruskom, vrátane kybernetických operácií, sabotáže a dezinformačných kampaní. Cieľom týchto operácií je destabilizácia demokratických štátov a narušenie pomoci pre Ukrajinu. Aktuálnosť tejto problematiky podčiarkuje aj množstvo odborných výstupov venujúcich sa téme neštátnych, proxy aktérov. Takýmto výstupom je aj nedávna správa Hybrid CoE, ktorá je zameraná na budovanie politického rámca na boj proti škodlivým proxy aktérom hybridných hrozieb.
Podľa Slovenského slovníka pre oblasť hybridných hrozieb predstavuje pojem proxy aktér/konflikt „využitie iného aktéra alebo konfliktu na presadenie vlastných bezpečnostných, ekonomických či zahranično-politických záujmov bez priameho či otvoreného angažovania sa v konflikte.“ Z tejto definície vyplýva, že neštátni aktéri, či už vojenskí alebo nevojenskí, slúžia štátom na dosahovanie svojich strategických cieľov pod prahom bežnej reakcie. To znamená, že aktivity neštátneho aktéra tradične prebiehajú v „šedej zóne“, kedy napríklad škodlivá aktivita ovplyvňuje bezpečnosť či fungovanie štátu, avšak jej charakter nepredstavuje porušovanie miestnych zákonov. V tomto prípade tak platná legislatíva v demokratických štátoch, paradoxne, obmedzuje domáce bezpečnostné zložky, ktoré nemajú efektívne nástroje na zásah proti škodlivému neštátnemu aktérovi. Štáty podporujúce neštátnych aktérov na cudzom území môžu zároveň prostredníctvom týchto aktérov maskovať svoje vlastné zapojenie do škodlivej aktivity, čo sťažuje prípadne odvetné kroky.
Hlavným dôvodom využívania proxy vojny je teda možnosť popretia účasti, relatívne nízke riziko pre štát podporujúci neštátneho aktéra a komparatívne nižšie náklady v porovnaní s otvoreným, priamym konfliktom. Proxy skupiny je možné identifikovať v rôznych formách, napríklad v podobe ozbrojených milícií, súkromných vojenských spoločností a škodlivých kybernetických skupín. Môže však ísť aj o kriminálne skupiny, motorkárske gangy či nevojenské a neozbrojené subjekty v podobe kultúrnych a náboženských spolkov či médií. Medzi najznámejšie príklady konkrétnych proxy aktérov patria ruská Wagnerova skupina, ruskí separatisti na Ukrajine či milície podporované Iránom na Blízkom východe.
Správa zdôrazňuje, že vzťahy medzi sponzorským štátom a proxy aktérom sú rôznorodé – niektoré sú dlhodobé strategické aliancie, zatiaľ čo iné sú čisto transakčné, založené na finančných alebo ekonomických záujmoch. Rovnako môže ísť o neformalizovaný vzťah, kedy proxy aktér funguje ako „užitočný idiot“, teda aktivity v prospech cudzieho štátu vykonáva proaktívne a dobrovoľne bez toho, aby si aktívne uvedomoval, že sa stal nástrojom cudzieho vplyvu. Aj v kontexte riadenia môže byť dynamika vzťahov rôznorodá – proxy aktér môže byť riadený priamo štátom, prípadne môže byť riadený prostredníctvom „sprostredkovateľa“. Do riadenia môže vstupovať aj viacero štátov súčasne. Táto komplexnosť vzájomných vzťahov sťažuje prijímanie účinných opatrení.
Náčrt komplexnej dynamiky možných vzťahov štátov a ich proxy neštátnych aktérov vychádzajúci z odborného článku Forum: Conflict Delegation in Civil Wars (2021)
V správe je navrhnutý štruktúrovaný prístup k boju proti štátom podporovaným proxy aktérom, označený ako „4S model“. Toto označenie vychádza zo 4 hlavných princípov – situácia (situation), sebahodnotenie (self), riešenia (solutions) a synchronizácia (synchronization).
|
1. Situácia: Mapovanie hrozby Prvým krokom je identifikácia a analýza relevantných proxy aktérov a ich sponzorských štátov. Je potrebné identifikovať odpovede na základné otázky: kto sú proxy aktéri, čo robia, prečo to robia a ako fungujú. Následne je potrebné analyzovať vzťah medzi sponzorom a proxy aktérom – kto proxy aktéra financuje, vyzbrojuje alebo koordinuje? Taktiež je potrebné posúdiť, či proxy aktér koná samostatne alebo ako súčasť širšej strategickej siete aktérov, s ktorými koordinuje svoje aktivity. V prípade Ruskej federácie napríklad často dochádza k podpore viacerých, nekoordinovaných proxy aktérov, ktorí vykonávajú škodlivé aktivity samostatne v príslušných doménach hybridných hrozieb. |
|
2. Sebahodnotenie: Posúdenie schopností štátu Úspešnosť boja proti proxy aktérom závisí od pripravenosti brániaceho sa štátu, jeho právnych rámcov a inštitucionálnych kapacít. V tomto bode je preto potrebné, aby štát identifikoval vlastné možnosti a nedostatky. Mechanizmy štátu musia v najväčšej možnej miere zamedzovať zneužívaniu „šedých zón“ a nejasností v legislatíve. Zároveň však musia byť dostatočne pružné, aby dokázali obsiahnuť širokú škálu nástrojov hybridných hrozieb naprieč rôznymi doménami. V súčinnosti s legislatívou a strategickými dokumentami je potrebné vytvoriť efektívny systém koordinácie a výmeny informácií medzi všetkými relevantnými inštitúciami. V tejto oblasti sú pozitívnym príkladom štáty s integrovanými, celospoločenskými bezpečnostnými stratégiami, ktoré zahŕňajú koordináciu vojenských, policajných, spravodajských a civilných zložiek štátu na ochranu pred zahraničným škodlivým vplyvom. |
|
3. Riešenia: Implementácia protiopatrení Fáza riešení sa zameriava na praktické opatrenia na odstrašenie proxy aktérov a ich sponzorov. Ide najmä o tieto oblasti: – Právne a diplomatické opatrenia, ktoré umožnia sankcionovanie škodlivých proxy skupín a jednotlivcov. – Kybernetické protiopatrenia na zvyšovanie odolnosti a operácie na narušenie existujúcich sietí proxy aktérov. – Vojenské odstrašenie a posilnenie možností reakcie proti proxy milíciám, vrátane využitia nástrojov multilaterálnych partnerstiev a aliancií. – Ekonomické nástroje na obmedzenie finančných tokov proxy skupín. Opäť je však potrebné vnímať komplexnosť problematiky a skutočnosť, že každý proxy-sponzor vzťah vyžaduje špecifickú stratégiu odstrašenia. Napríklad boj proti dezinformačným kampaniam si vyžaduje legislatívne opatrenia, kybernetické nástroje a mediálnu gramotnosť, zatiaľ čo neutralizácia ozbrojených skupín si vyžaduje najmä spravodajské a vojenské opatrenia. |
|
4. Synchronizácia: Zladenie reakcie Účinné odstrašovanie vyžaduje synchronizáciu na národnej a medzinárodnej úrovni. To zahŕňa zladenie politík medzi národnými inštitúciami, posilnenie spolupráce na nadnárodnej úrovni, v kontexte Európy najmä prostredníctvom NATO a EÚ, ako aj integráciu reakcií naprieč všetkými relevantnými doménami. Príkladom vhodného prístupu je Estónsko, ktoré v roku 2024 reagovalo na ruské sabotážne útoky kombináciou tajných operácií, verejného odhalenia ruských aktivít, trestnoprávnych postihov a diplomatického tlaku. Táto „viacvrstvová“ stratégia bola kľúčová na efektívne obmedzenie hybridného pôsobenia. |
Štátom podporovaní proxy aktéri predstavujú rastúcu hrozbu, na ktorú musia vlády reagovať komplexnými a dlhodobými stratégiami. „4S model“ poskytuje praktický rámec na efektívne odstrašenie, boj proti proxy aktivitám a ochranu národnej bezpečnosti. Proaktívna spolupráca medzi inštitúciami a štátmi, posilnenie kybernetickej bezpečnosti, spravodajskej koordinácie a prijatie účinných legislatívnych opatrení môže zásadne zefektívniť boj proti hybridným hrozbám.
Celý dokument nájdete tu.
(dokument je dostupný v anglickom jazyku)
