Zdieľame: Ruské vyhrážky jadrovými zbraňami
EUvsDisinfo: Ruské vyhrážky jadrovými zbraňami
(originálny názov: Shouting at a mirror)
EUvsDisinfo je projektom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zameraným na zvyšovanie informovanosti o dezinformačných operáciách a rozvíjanie odolnosti voči manipulácii s informáciami.
Ruská federácia ako jadrová veľmoc dlhodobo využíva dezinformačné naratívy a vyhrážky súvisiace s jadrovými zbraňami, pričom ich nárast bol značný najmä v období od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Šírenie nepravdivých informácií a strašenie jadrovým arzenálom je cielené práve proti Ukrajine a jej podporovateľom. V posledných rokoch bolo v tomto kontexte zdokumentovaných viacero výrazných prípadov. Ešte pred samotnou inváziou sa napríklad objavili falošné tvrdenia, že Ukrajina plánuje vyrobiť jadrovú bombu, čo neskôr slúžilo aj ako jedna z viacerých zámienok ruskej agresie. Ruskí predstavitelia taktiež opakovane verejne deklarujú pripravenosť použitia jadrových zbraní v prípade eskalácie vojny na Ukrajine. Koncom roka 2024 schválilo Rusko novú jadrovú doktrínu, ktorá zvoľňuje pravidlá a povoľuje útoky aj na krajiny bez nukleárnych zbraní. Podľa agentúry Reuters je cieľom novej doktríny varovať potenciálnych nepriateľov, že ich môže nevyhnutne postihnúť ruská jadrová odplata.
Zastrašovanie obyvateľstva je jedným z nástrojov informačného ovplyvňovania, ktoré má za cieľ šíriť paniku, strach, neistotu, demoralizovať brániace sa obyvateľstvo a ovplyvniť rozhodovacie procesy. Sprievodným efektom je nebezpečná polarizácia spoločnosti, pozorovateľná v mnohých demokratických štátoch poskytujúcich Ukrajine podporu. Analytici projektu EUvsDisinfo skúmali vyjadrenia ruského prezidenta, vládnych aktérov, médií a zahraničných proruských aktérov so zameraním na naratívy obsahujúce jadrové zbrane. Na obrázku nižšie je možné vidieť prehľad identifikovaného obsahu s týmito naratívmi od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Zo zistení vyplýva, že naratívy a vyhrážky súvisiace s jadrovými zbraňami sú rámcované vyjadreniami ruského prezidenta, ktoré sú následne amplifikované ostatnými aktérmi. Títo aktéri môžu „jadrovú rétoriku“ šíriť aj nezávisle od ruského prezidenta, vždy však komplementárne k jeho predchádzajúcim vyjadreniam.
Proruský obsah s tzv. „jadrovou rétorikou“
Vo využívaní týchto naratívov bolo možné pozorovať zaujímavý vývoj. Na začiatku sledovaného obdobia boli naratívy vo väčšej miere šírené priamo ruským prezidentom a štátnymi aktérmi. Po invázii na Ukrajinu boli oficiálne vyjadrenia umiernenejšie a ruskí vládni predstavitelia deklarovali, že použitie jadrových zbraní je neakceptovateľné a prípustné len v prípade jadrového útoku proti Rusku. Výnimkou boli vyjadrenia, ktoré naznačovali možnosť použitia zbraní hromadného ničenia pri narušení ruskej teritoriálnej integrity, pričom v tomto kontexte boli pod ruským teritóriom chápané Ruskom ilegálne anektovaný Krym a územia na juhovýchode Ukrajiny.
V priebehu roka 2023 boli zasa viackrát identifikované vyjadrenia aktérov z ruského mediálneho a akademického sektora, ktorí vyzývali na jadrový útok nie len proti Ukrajine, ale aj proti štátom, ktoré jej dodávali vojenskú pomoc. Vyhrážky sa objavovali najmä v súvislosti s prekračovaním pomyselných „červených čiar“ stanovených Ruskom, ktoré predstavovali poskytovanie rôznych typov zbraní a vojenskej techniky Ukrajine jej zahraničnými partnermi. Po rozšírení agresívnych naratívov o použití jadrových zbraní, ktoré vyvolali značné ohlasy v medzinárodnom prostredí sa tradične objavili zmierňujúce vyjadrenia, ktoré odmietli proaktívne použitie zbraní hromadného ničenia Ruskom.
Ako poukazuje graf, zásadný nárast „jadrovej rétoriky“ bol identifikovaný v septembri 2024. Tentokrát neboli ruské vyhrážky zmierňované a mali skôr eskalujúcu tendenciu. Ako jeden z dôvodov bolo oficiálne rozhodnutie vtedajších predstaviteľov Spojených štátov povoliť Ukrajine využívať americké zbrane proti cieľom na ruskom území. Po spomínanej aktualizácii jadrovej doktríny koncom roka 2024 nasledovala výrazná amplifikácia výhražných naratívov, ktoré boli podporované už predtým šírenými dezinformáciami, podľa ktorých sa Ukrajina mala napríklad pokúšať zostrojiť tzv. „špinavú bombu“ či získať zbrane hromadného ničenia od cudzích štátov.
Tématická infografika EUvsDisinfo. Kompletnú verziu mapujúcu ruskú „jadrovú rétoriku“ nájdete tu.
Vyhrážky jadrovými zbraňami sú súčasťou informačných operácií, ktorých cieľom je zastrašiť obyvateľstvo, vyvolať strach, paniku a zvýšiť tlak na ukončenie konfliktu za podmienok výhodných pre agresora, v tomto prípade Ruskú federáciu. Takéto zastrašovanie je obzvlášť nebezpečné, ak pochádza od aktéra disponujúceho jedným z najväčších jadrových arzenálov na svete, čím sa riziko eskalácie konfliktu ešte viac zvyšuje. Systematicky využívaná „jadrová rétorika“ oslabuje dôveru v medzinárodnú bezpečnostnú architektúru a destabilizuje medzinárodné vzťahy. Preto je dôležité venovať maximálnu pozornosť prevencii eskalácie a sústrediť sa na diplomatické riešenia konfliktov, ktoré zabránia katastrofickej eskalácii.
Celý článok EUvsDisinfo nájdete tu.