Metodika vyhodnocovania rizika bombových hrozieb
Metodika vyhodnocovania rizika bombových hrozieb
V reakcii na nárast počtu falošných bombových hlásení sa štát rozhodol prijať širokú škálu opatrení na zmiernenie dopadov tohto škodlivého fenoménu. Ako sme uviedli v našom predchádzajúcom článku, súčasné technológie umožňujú útočníkom vytvárať falošné bombové hrozby za minimálne náklady. Bezpečnostné zložky štátu však nemôžu tieto hrozby podceňovať a aj v prípade nízkej pravdepodobnosti reálneho útoku museli častokrát prijať časovo a kapacitne nákladné opatrenia. Na zníženie záťaže bezpečnostného systému a minimalizáciu negatívnych dopadov na dotknuté subjekty bola v spolupráci spravodajských služieb, ministerstva vnútra a Národného bezpečnostného úradu vytvorená špeciálna metodika. Inštitúcie a dotknuté osoby tak dostali k dispozícii podporný nástroj na budovanie vlastnej odolnosti.
Metodika vyhodnocovania rizika bombových hrozieb sa zameriava na proces vyhodnotenia stupňa rizika bombových hrozieb a na prijatie adekvátnych opatrení dotknutými subjektami. Materiál je určený pre verejnosť, najmä pre vzdelávacie inštitúcie, zdravotnícke zariadenia, objekty kritickej infraštruktúry a iné subjekty, na ktoré sú podľa praxe najčastejšie cielené bombové hrozby. Za bombovú hrozbu možno považovať akúkoľvek komunikáciu, ktorou osoba útočníka oznámi umiestnenie výbušného zariadenia, alebo zámer aktivovať ho. Prijatie takéhoto oznámenia môže prebehnúť viacerými spôsobmi, spravidla ide o telefonický hovor, listovú zásielku, informáciu prijatú z internetu (sociálnych médií) alebo o e-mailovú správu.
Prečo je takáto metodika dôležitá?
Dôsledky bombovej hrozby môžu byť pre organizáciu, podujatie, personál alebo objekt nebezpečné a môžu spôsobiť škody veľkého rozsahu. Nejde pritom len o fyzické škody spôsobené skutočným výbuchom – takéto prípady sú v prostredí Slovenska marginálne a málo pravdepodobné. Najmä pri masových bombových hrozbách, ktoré napríklad zasiahli slovenské školy v septembri 2024, sa dá z hľadiska náročnosti reálneho umiestnenia výbušných zariadení na veľký počet cieľov predpokladať, že sa nejedná o skutočnú hrozbu.
V takýchto prípadoch vyplývajú závažné škody najmä z narušenia bežného fungovania cieľových subjektov. Nenaplnená bombová hrozba má potenciál vytvoriť paniku, následkom čoho môže prísť k zraneniam, škodám na majetku a úplnému znefunkčneniu činnosti. Medzi potenciálne dôsledky bombových hrozieb patrí tiež zastavenie či odloženie plánovaných alebo vykonávaných aktivít, finančné škody, psychologické dopady na spoločnosť a zasahujúce zložky či negatívne dopady na dôveryhodnosť dotknutých subjektov. Následná medializácia môže zosilniť negatívne psychologické účinky a motivovať útočníka k pokračovaniu v tejto činnosti, ako aj inšpirovať ďalších potenciálnych ohlasovateľov. Pripomíname, že bombové hlásenia môžu byť aj súčasťou hybridného pôsobenia. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že nenaplnené a najmä opakované bombové vyhrážky majú potenciál zvýšiť zraniteľnosť cieľových subjektov voči skutočným hrozbám, keďže môže dôjsť k postupnému zníženiu ich obozretnosti.
Čo metodika obsahuje?
V metodike nájdete množstvo užitočných informácií, ktoré pomôžu rizikovým subjektom zvládnuť krízové situácie spojené s bombovými hrozbami. Materiál napríklad poskytuje informácie o plánovaní a príprave pred samotným výskytom hrozby. Subjekty, na ktoré sú najčastejšie cielené bombové vyhrážky (vzdelávacie inštitúcie, súdy, štátne a samosprávne inštitúcie, zdravotnícke zariadenia, objekty kritickej infraštruktúry, náboženské organizácie, súkromné spoločnosti a predstavitelia verejnej moci) by mali mať pre tento účel vypracovanú vlastnú metodiku, ktorá bude obsahovať informácie o úlohách jednotlivých zodpovedných osôb, informácie o postupe pri zisťovaní dôležitých údajov o bombovej hrozbe, ako aj konkrétne postupy a opatrenia, ako reagovať na prípadnú hrozbu. Metodika by mala taktiež obsahovať plán komunikácie smerom dovnútra a navonok smerom k verejnosti.
Pri prijatí hrozby je potrebné pokúsiť sa získať a zaznamenať čo najviac informácií. Pri telefonickom hovore je vhodné útočníkovi klásť otázky, s cieľom zistiť čo najviac o bombovej hrozbe a získať informácie, ktoré by mohli útočníka identifikovať. V prípade hrozby prijatej e-mailom nemožno v žiadnom prípade uvedenú e-mailovú správu vymazať. Jej uchovanie je potrebné pre budúcu analýzu relevantnými orgánmi. Kvôli bezpečnosti však nie je vhodné otvárať prílohy, ani klikať na hypertextové odkazy nachádzajúce sa v správe. Po prijatí hrozby treba bezodkladne oznámiť túto udalosť určenej zodpovednej osobe, napríklad osobe v postavení riaditeľa, ktorá vyhodnotí úroveň rizika.
Prijímateľ zaznačí všetky získané informácie vo formulári, ktorý nájdete v prílohách metodiky (príloha č. 2).
Formuláre na zaznamenanie identifikovaných informácií a vyhodnotenie úrovne rizika.
Metodika obsahuje aj popis niekoľkých faktorov, ktoré môžu zodpovedným osobám pomôcť pri vyhodnocovaní úrovne rizika bombovej hrozby. Ide napríklad o úroveň uskutočniteľnosti a hodnovernosť hrozby, znenie a obsah vyhrážky, vzťah útočníka k subjektu, širší kontext aktuálneho diania a podobne. Po zvážení všetkých faktorov by mala zodpovedná osoba vyhodnotiť stupeň ohrozenia – nízky, stredný, vysoký – na základe ktorého budú prijaté adekvátne opatrenia.
Stupne rizikovosti bombovej hrozby
Pri všetkých stupňoch ohrozenia je potrebné o hrozbe upovedomiť Policajný zbor SR. V prípade nízkeho rizika sa následne odporúča vykonanie vizuálnej bezpečnostnej prehliadky objektu, v ktorom bola nahlásená prítomnosť výbušného zariadenia. Ak bolo riziko vyhodnotené ako stredné, zodpovedná osoba by mala zvážiť vykonanie čiastočnej alebo úplnej evakuácie objektu. Následne je nevyhnutné uzatvoriť ohrozené miesto a vykonať vizuálnu bezpečnostnú prehliadku priestorov. V prípade vysokého rizika je vhodné vykonať evakuáciu ohrozeného miesta a požiadať bezpečnostné zložky o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení pyrotechnickej prehliadky a koordinovaní ďalšieho postupu.
V metodike nájdete podrobné informácie k postupom pri uzatvorení priestorov, vizuálnej bezpečnostnej prehliadke, evakuácii či nálezom podozrivých predmetov. Nezabúdajte, že je prísne zakázané akokoľvek manipulovať s podozrivými predmetmi, pri ktorých vzniklo podozrenie, že by mohlo ísť o výbušninu či iný nebezpečný materiál.
Postupy pri vykonaní vizuálnej bezpečnostnej prehliadky.
Využite poskytnuté návody na prípravu vlastnej metodiky a nedovoľte útočníkom obmedzovať činnosť vašej inštitúcie falošnými bombovými hrozbami. Aj vy môžete prispieť k bezpečnejšej a pripravenejšej spoločnosti. Celú metodiku s podrobnými informáciami nájdete tu.
Znenie metodiky bolo schválené vládou Slovenskej republiky. Grafická podoba materiálu môže v budúcnosti podliehať dodatočným úpravám.