Zdieľame: Dôvera vo verejné inštitúcie v kontexte informačného prostredia
OECD: Dôvera vo verejné inštitúcie v kontexte informačného prostredia
(originálny názov: OECD Survey on Drivers of Trust in Public Institutions – 2024 Results)
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je fórum, na ktorom zástupcovia jednotlivých štátov diskutujú a analyzujú koncepcie a vplyvy politík s cieľom zlepšiť sociálno-ekonomické blaho občanov na celom svete.
Vlády demokratických štátov dnes stoja pred zásadnými výzvami v medzinárodnom, ale aj v domácom prostredí. Eskalácia ozbrojených konfliktov a geopolitického súperenia, globálna zdravotnícka kríza, energetická a ekonomická neistota či klimatické zmeny sú len časť z komplexnej siete prepojených faktorov, ktoré v mnohých demokratických spoločnostiach zásadne prispeli k rastu celospoločenskej polarizácie, nenávisti a nárastu populistických a extrémistických politických síl. K polarizácii a narúšaniu dôvery v demokratických štátoch zásadne prispieva aj cielené pôsobenie aktérov hybridných hrozieb, ktorí sa takýmto spôsobom pokúšajú dosahovať vlastné strategické ciele. Dnes sa preto ako obzvlášť dôležitá ukazuje potreba budovania dôvery občanov vo svoje demokratické vlády a inštitúcie. Dôvera verejnosti je základom pre stabilnú a dobre fungujúcu demokraciu.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) upozorňuje na výzvy, ktorým demokracie v súčasnosti čelia. Od roku 2021 vykonáva OECD prieskum dôveryhodnosti verejných inštitúcií a vlád vo vybraných krajinách a komplexne analyzuje faktory, ktoré na budovanie dôvery obyvateľstva vplývajú. Posledné výsledky vychádzajú z meraní, ktoré boli vykonané v 30 členských štátoch OECD v októbri a novembri 2023. V tomto článku vám priblížime kapitolu o súvislostiach medzi dôverou vo vládu a inštitúcie a stavom informačného prostredia.
Potrebu kvalitných informácií je z pohľadu demokracie možné vnímať najmä z dvoch rovín. Z jednej strany sa vlády a inštitúcie stávajú vďaka prístupu ku kvalitným a pravdivým informáciám odolnejšími pred polarizáciou a škodlivými informačnými útokmi. Z druhej strany, pokiaľ demokratická vláda a inštitúcie nevykonávajú svoje činnosti správne, kvalitne informovaní občania majú možnosť vyvodenia zodpovednosti pri periodicky sa opakujúcich voľbách. Spolu s rozvojom informačných technológií sa však zvýšili aj obavy o spoľahlivosť a integritu informácií, ktoré z verejných zdrojov prijímame. Toto súvisí aj so znepokojujúcimi výsledkami v oblasti dôveryhodnosti spravodajských médií, ktorých sloboda predstavuje jeden z pilierov demokracie.
Graf úrovne dôvery v spravodajské médiá v jednotlivých štátoch. Viac ľudí v priemere médiám nedôveruje (žltá farba), pričom na Slovensku je úroveň nedôvery vyššia než celkový priemer zapojených štátov.
Dôvera vo vládu a dôvera v mediálny ekosystém nie sú nevyhnutne prepojené, avšak v dlhodobom horizonte práve nedôvera k mediálnemu ekosystému a informáciám v ňom môže u jednotlivcov viesť ku dvom výsledným postojom – buď k nekritickej dôvere vo vládne inštitúcie alebo k nedôvere k médiám a zároveň aj k vláde. Ani jeden z týchto javov nie je dobrou vizitkou pre demokraciu. Dôveryhodnosť a integrita informácií v spoločnosti sú teda kľúčové pre jej správne fungovanie.
Prieskum OECD skúma aj dáta týkajúce sa súvislostí medzi dôverou vo vládu a zvykmi pri prijímaní informácií. Podľa štatistiky majú najmenšiu tendenciu dôverovať vláde ľudia, ktorí cielene nesledujú žiadne politické správy. Najväčšiu zasa tí, ktorých zdrojom informácií o politike a aktuálnom dianí sú printové média a online spravodajstvo.
Podiel s vysokou alebo stredne vysokou dôverou vo vládu podľa toho, z akého zdroja získavajú informácie o politike alebo aktuálnom dianí.
Zaujímavými sú v tomto kontexte aj ukazovatele, podľa ktorých hodnotia občania dôveryhodnosť informácií. Fragmentácia a rozsiahlosť mediálneho priestoru sťažuje jednotlivcom rozhodovanie o tom, ktoré informácie a média považujú za dôveryhodné. V rámci OECD hodnotia respondenti dôveryhodnosť informácií najmä na základe zdroja, z ktorého pochádzajú alebo na základe médií, ktoré o ňom informujú. Významným faktorom sú pre respondentov aj osoby a organizácie, ktoré informáciu zdieľajú na sociálnych sieťach, čo reflektuje na ich významné postavenie ako zdroja informácií.
Podiel tých, ktorí vybrali uvedený faktor ako najdôležitejší pri rozhodovaní, či je informácia dôveryhodná.
Kľúčovým faktorom v kontexte dôveryhodnosti vlády a verejných inštitúcií je v informačnom prostredí aj efektívna komunikácia štátu smerom k verejnosti, napr. využitím strategickej komunikácie. Inštitúcie môžu dlhodobo zvyšovať povedomie o krokoch vlády alebo jej postojoch k politickým otázkam, čo môže u verejnosti posilniť pocit, že vláda plní úlohy v prospech občanov. Komunikovaním užitočných informácií poskytuje štát občanom pozitívnu službu, čo následne zvyšuje ich spokojnosť a dôveru v inštitúcie. Efektívna komunikácia je však podmienená transparentným a vysoko odborným prístupom. Komunikácia, ktorá je vnímaná ako nepresná, klamlivá, neprístupná, politicky zaujatá alebo irelevantná môže viesť k tomu, že verejnosť bude inštitúcie vnímať ako menej spoľahlivé alebo dôveryhodné. Podľa prieskumu OECD je komunikácia verejných inštitúcií o svojich službách hodnotená v štátoch skôr pozitívne.
Podiel obyvateľov, ktorí považujú za pravdepodobné alebo nepravdepodobné, že informácie o verejných službách budú v prípade potreby ľahko dostupné.
Súčasné mediálne prostredie výrazne posilnilo potrebu spoľahlivej komunikácie s verejnosťou. Informačné prostredie ovplyvňuje vnímanie a dôveru verejnosti vo vládu a verejné inštitúcie, a v demokraciách môže silná úroveň dôvery – spolu so štandardnou úrovňou verejnej kontroly – pomôcť legitimizovať a chrániť demokratické štáty zvnútra. Digitálne komunikačné nástroje umožňujú každému potenciálne osloviť a ovplyvniť široké publikum, čo umožňuje väčšiemu počtu aktérov podieľať sa na produkcii obsahu v informačnom toku.
Správa k prieskumu OECD obsahuje množstvo ďalších zaujímavých a podnetných dát. Celý dokument nájdete tu. Na oficiálnej webstránke OECD nájdete okrem celkového prieskumu aj tzv. „Country Notes“, v ktorých nájdete výsledky prieskumov z konkrétnych účastníckych štátov a ich porovnanie s priemerom OECD. Hodnoty dôvery Slovákov vo vládu, verejné inštitúcie, médiá a ďalšie zaujímavé národné štatistiky nájdete tu.
(dokumenty sú dostupné v anglickom jazyku)
