Preskočiť na hlavný obsah
Aktualita

Falošné bombové hlásenia ako nástroj škodlivej činnosti

Obsah

Falošné bombové hlásenia ako nástroj škodlivej činnosti

Falošné bombové hrozby alebo hlásenia nie sú novým fenoménom. Už pred rozsiahlym rozvojom informačných technológií do podoby, ktorú poznáme dnes, boli podobné útoky vykonávané napríklad prostredníctvom telefonátov alebo výhražných listov. Moderné technické prostriedky komunikácie a anonymizácie na internete však útočníkom otvorili nové možnosti vykonávať asymetrické hrozby cez masové komunikačné prostriedky za relatívne nízke náklady. Internet a umelá inteligencia presunuli útočníkov z fyzického priestoru do kyber priestoru a úplne odstránili bariéry, ktoré predtým predstavovala geografická vzdialenosť. Útočníci dnes taktiež ľahšie získavajú dôležité informácie (tel. čísla, adresy a iné údaje). Závažným problémom je aj skutočnosť, že kým útočníkovi stačí vyvinúť minimálnu snahu, bezpečnostné zložky štátu nemôžu výhražné správy podceniť a aj v prípade nízkej pravdepodobnosti reálneho útoku musia prijať časovo a kapacitne nákladné opatrenia.

Aj nedávne masové vlny útokov v podobe bombových hrozieb vo viacerých európskych štátoch ukázali, aké jednoduché je v súčasnosti vykonať rozsiahly útok, ktorý môže mať v porovnaní s finančnými a technickými nákladmi nepomerne väčšie následky. Výhražné emaily o bombách a iných formách útokov narušili bežný život a fungovanie služieb viackrát aj priamo v Slovenskej republike. Naposledy boli hromadným terčom takýchto aktivít slovenské vzdelávacie inštitúcie. Začiatkom septembra 2024 bola viacerým školským zariadeniam adresovaná séria výhražných mailov obsahujúcich tvrdenia o údajnom uložení výbušnín v ich priestoroch. Okrem toho sa v tomto období odohrali podobné útoky aj v susednej Českej republike a v Pobaltí. 

Ako uviedlo Centrum boja proti hybridným hrozbám pre Úrad vlády SR, na základe zistených okolností bolo možné predpokladať, že tieto útoky mohli byť súčasťou hybridných aktivít zahraničného aktéra. Predstavujú teda indikátor hybridných hrozieb. Zároveň je však potrebné povedať, že podľa verejne dostupných informácií zatiaľ nebol jednoznačný páchateľ identifikovaný a ani nebolo verejne potvrdené zapojenie cudzej mocnosti. Za zmienku stojí, že Slovensko čelilo v máji 2024 podobnej vlne mailových hrozieb, ktorá rovnako zasiahla veľké množstvo školských zariadení. Aj v tomto prípade sa objavili informácie o výskyte podobných prípadov v zahraničí. 

Všetky doterajšie bombové hrozby tohto typu sa ukázali ako nepravdivé a boli klasifikované ako falošné poplachy. To však neznamená, že tieto útoky nespôsobili žiadne škody. Paralyzovanie vyučovacieho systému, prerušenie vyučovania, nasadenie prostriedkov, ale aj možné traumatické následky pre deti a mládež predstavujú značné náklady nielen pre zasiahnuté inštitúcie, ale aj pre rodičov a štát.  Riziká spojené s takýmito hláseniami však majú aj omnoho širší rozmer, než len samotné fyzické ohrozenie napadnutých inštitúcií. Cieľom takýchto útokov môže byť napríklad:  

  • preťažovanie a zahlcovanie bezpečnostného systému (bezpečnostných a spravodajských zložiek, operačných stredísk, komunikačných útvarov a podobne),
    • – testovanie reakcie štátu a jeho zložiek na krízové situácie,
      • narušovanie bežného fungovania a dostupnosti služieb,
        • šírenie neistoty a strachu medzi obyvateľstvom,
          • snaha páchateľov získať mediálnu a verejnú pozornosť,  
            • znižovanie dôveryhodnosti štátnych inštitúcií následne šírenými dezinformáciami.

Prípadná indikácia hybridnej aktivity pri takýchto masových hláseniach teda nespočíva vo fyzickej hrozbe, ale skôr v kontexte vzniknutého tlaku na štát a následnom škodlivom informačnom pôsobení na jeho obyvateľov. Okrem toho môžu útoky na školské zariadenia či iné objekty z kategórie tzv. „mäkkých cieľov“ negatívne ovplyvňovať napríklad mentálnu pohodu personálu, detí, dôchodcov, zdravotníckych pacientov a iných zraniteľných skupín. 

Ako sa teda dá efektívne bojovať proti útočníkom, ktorí dokážu s minimálnymi nákladmi a úsilím generovať veľké množstvo výhražných správ? Rovnako ako v prípade boja proti hybridným hrozbám si aj táto problematika vyžaduje komplexný prístup a spoluprácu všetkých bezpečnostných zložiek a subjektov z rôznych oblastí spoločnosti. Chytiť páchateľa takýchto útokov je v tomto prípade veľmi komplikované. Neexistuje síce univerzálny návod na to, ako útokom zamedziť, no už dnes sú implementované opatrenia a  mechanizmy, ktoré by mohli páchateľom  zvýšiť nákladovosť a sťažiť im šírenie poplašných správ. Centrum boja proti hybridným hrozbám organizovalo 25. septembra 2024 medzirezortnú diskusiu, do ktorej boli okrem zástupcov z relevantných útvarov rezortu vnútra prizvaní aj zástupcovia ministerstiev obrany, školstva a Národného bezpečnostného analytického centra. Cieľom bola výmena skúseností a postupov, ktoré majú prispieť k riešeniu tejto problematiky.

Inšpiráciou nám môžu byť aj okolité krajiny. V Litve sú napríklad podobné incidenty riešené cez Národné centrum krízového riadenia, ktoré pôsobí v rámci litovského úradu vlády. V tejto súvislosti je okrem kvalitnej krízovej komunikácie a budovania odolnosti spoločnosti, kľúčová najmä medzinárodná spolupráca. Zároveň je významná pozícia poskytovateľov digitálnych služieb a ich ochota spolupracovať so štátnymi inštitúciami a prijímať mechanizmy, napríklad v podobe algoritmov filtrovania umelou inteligenciou, ktorá by dokázala identifikovať a zamedziť odosielaniu výhražných správ. 

Bezpečnostné zložky a štátne inštitúcie pristupujú aj naďalej ku každej hrozbe s maximálnou vážnosťou. Každý občan však môže prispieť k riešeniu tejto situácie, napr. rešpektovaním oficiálnych štátom vydaných odporúčaní. Nižšie nájdete infografiku s vysvetlením, čo robiť v prípade hrozby bombovým útokom.