Preskočiť na hlavný obsah
Aktualita

Zaujímavosti zo sveta: Hybridné hrozby v kultúre I. 

Obsah

Zaujímavosti zo sveta: Hybridné hrozby v kultúre

Nie je ničím výnimočným, že krajiny v rámci svojich aktivít smerom do zahraničia používajú takzvanú mäkkú silu, ktorej súčasťou je aj rôznorodé kultúrne pôsobenie, v politologickej diskusii známe ako kultúrna diplomacia. Tá sama o sebe nepredstavuje hrozbu pre druhé krajiny a vo väčšine prípadov slúži len na rozšírenie povedomia o danej krajine a vylepšenie jej imidžu a budovaní pozitívnej “značky” v medzinárodnom prostredí. Niektorí medzinárodní aktéri však tento legitímny nástroj kultúrnej diplomacie zneužívajú v rámci hybridného pôsobenia na priame alebo nepriame zahraničné zasahovanie do vnútorných politík cieľových štátov. Preto sme si pre vás pripravili cyklus článkov o hybridných hrozbách v kultúre. Na úvod vám v teoretickej rovine predstavíme prienik hybridných hrozieb a kultúrnej oblasti.

Hybridné hrozby sú celospoločenským javom

Významným špecifikom hybridných hrozieb, ktoré zároveň podčiarkuje ich nebezpečnosť je, že sa môžu vyskytujú takmer v každej oblasti našej spoločnosti a môžu tak byť realizované širokou škálou nástrojov. Vzhľadom na svoju rôznorodosť majú multidimenzionálny charakter, vďaka čomu môže zahraničný aktér koordinovane pôsobiť aj v zdanlivo nesúvisiacich oblastiach, ktoré všeobecne označujeme ako domény hybridných hrozieb. Tieto domény môžeme chápať ako jednotlivé časti komplexného systému, ktorý tvorí  demokratická spoločnosť.  Vychádzame pritom z dokumentu The Landscape of Hybrid Threats: A Conceptual Mode, podľa ktorého rozoznávame celkovo 13 domén hybridných hrozieb (obr. nižšie). S doménovým prístupom v boji proti hybridným hrozbám sa v posledných rokoch stotožnilo viacero štátov EÚ, vrátane Slovenskej republiky. Táto skutočnosť bude reflektovaná aj v pripravovanej stratégii riešenia problematiky hybridného pôsobenia v SR.  

Domény hybridných hrozieb podľa The Landscape of Hybrid Threats: A Conceptual Mode.

Nakoľko je podstatnou črtou každého systému (v našom prípade spoločnosti) prepojenosť jeho jednotlivých prvkov (v našom prípade domén), existujú medzi nimi vzájomné vzťahy, ktoré sú kľúčové pre fungovanie systému ako jednotného celku. Tieto vzťahy vytvárajú komplexnú sieť vzájomných prepojení, vďaka ktorým môžu mať zmeny v rámci jednej domény výrazný vplyv na iné, na prvý pohľad nesúvisiace domény. Dokonalým prípadom je v tejto súvislosti napríklad právna doména, v rámci ktorej sa určujú základné pravidlá fungovania a kontroly ostatných oblastí. Zraniteľnosti v rámci tejto domény sa tak automaticky stávajú potencionálne slabými miestami aj v iných doménach.

Grafické znázornenie systémového fungovania demokratickej spoločnosti v kontexte hybridných hrozieb poskytuje nasledujúca vizualizácia, v rámci ktorej je spoločnosť tvorená troma širšími sektormi – vládnym, občianskym a sektorom služieb (súkromná, resp. komerčná sféra). V rámci týchto sektorov sú logicky vymedzené spomínané domény, ktoré sú vzájomne prepojené (obr. vpravo). Každý zo sektorov je zároveň rozdelený na tri vrstvy, ktoré predstavujú rôzne úrovne spoločnosti, od lokálnej až po medzinárodnú úroveň. V úplnom centre spoločnosti sa nachádzajú základné demokratické princípy, na ktoré aktéri hybridných hrozieb útočia (obr. vľavo). 

Spoločenský systém v kontexte hybridných hrozieb podľa Hybrid Threats: A Comprehensive Resilience Ecosystem.

V prípade, že spoločnosť je menej odolná voči hybridnému pôsobeniu sa domény stávajú nechráneným priestorom, v ktorom sa škodlivý aktér pokúša pod prahom detekcie útočiť na samotnú spoločnosť. Koordinovanými a kontinuálnymi hybridnými útokmi rôznej intenzity na slabé miesta môže protivník preťažiť  obranyschopnosť systému spoločnosti a spustiť nekontrolovateľný reťazec negatívnych reakcií v jej vnútri. Tie spoločenský systém narúšajú, rozvracajú, oslabujú a umožňujú zahraničnému aktérovi presadzovať svoje strategické ciele a záujmy.   

Kultúra ako doména hybridných hrozieb

Jednou zo spomínaných domén spoločenského systému je aj často prehliadaná doména kultúry. Ide o oblasť, v rámci ktorej škodlivý aktér zneužíva prostriedky kultúry na aktivity hybridného pôsobenia. Aktéri sa sústreďujú práve na krajiny, ktorých spoločnosť má vyššiu náchylnosť na zmenu presvedčenia a postojov v prospech nich. V kontexte nástrojov hybridných hrozieb je popredne diskutovaným problémom najmä financovanie kultúrnych skupín a centier alebo kvázi think-tankov zahraničnými  aktérmi (cudzou mocou), ktorí tieto subjekty následne využívajú na realizáciu svojich aktivít so zámerom získania vplyvu v cieľovom štáte.

Aktéri podrobne analyzujú fungovanie spoločnosti a základné hodnoty a prvky, ktoré cieľovú spoločnosť spájajú. Následne realizujú hybridné pôsobenie, ktoré má túto spoločnosť polarizovať a zároveň zvyšovať atraktivitu škodlivého aktéra. Častokrát pritom cielene a účelovo vyberajú konkrétne informácie, ktoré propagujú pozitívny obraz vlastnej kultúry a negatívny obraz svojich protivníkov. Okrem toho sú poprednými nástrojmi v oblasti kultúry napríklad využívanie diaspór k ovplyvňovaniu, podpora sociálnych nepokojov a podsúvanie propagandistických materiálov lokálnej kultúrnej obci alebo ovplyvňovanie učebných osnov a lokálnej akademickej obce. 

Informovanosť o kultúrnej doméne je tiež dôležitá z pohľadu budovania odolnosti voči hybridným hrozbám. Autori koncepčného dokumentu Hybrid Threats: A Comprehensive Resilience Ecosystem, uvádzajú v tejto súvislosti dva dôležité ukazovatele odolnosti jednotlivých domén – vyspelosť (maturity) a povedomie (awareness).  

Vyspelosť predstavuje úroveň rozvoja, pripravenosti a účinnosti opatrení pri riešení odolnosti voči hybridnému pôsobeniu v konkrétnej doméne. Vysoká úroveň vyspelosti znamená dobre rozvinuté a funkčné mechanizmy. Povedomie sa vzťahuje na rozsah, v akom sú relevantné subjekty spoločnosti (napríklad vlády, inštitúcie alebo verejnosť) informované o dôležitosti odolnosti v konkrétnej oblasti a chápu povahu a rozsiahlosť dôsledkov hybridného pôsobenia. Vysoká úroveň informovanosti znamená, že spoločnosť všeobecne akceptuje a chápe potrebu budovať a udržiavať odolnosť v danej doméne. 

Podľa zistení autorov predmetného dokumentu je úroveň vyspelosti a povedomia pri niektorých doménach pokročilejšia ako pri iných. V technologickejšie orientovaných doménach, akou je kybernetika, býva úroveň spravidla vyššia než v oblastiach ako je kultúra. Vzhľadom na komplexné interakcie medzi doménami je  práve a nízka úroveň vyspelosti a povedomia v kultúrnej oblasti obzvlášť rizikovým  faktorom v kontexte hybridného pôsobenia.  

Už čoskoro sa v nasledujúcich článkoch tohto cyklu pozrieme na konkrétne a známe príklady pôsobenia v kultúrnej doméne, ktoré v minulosti niektoré krajiny NATO, ale aj krajiny mimo aliancie, vyhodnotili ako účelovo zneužívajúce kultúrne pôsobenie na škodlivé aktivity s malígnym zámerom. 


Tag: culture ,kultúra ,zaujímavosti