Zdieľame: Prehľad medzinárodnej pomoci pre Ukrajinu II.
Prehľad medzinárodnej pomoci pre Ukrajinu II.: Slovensko a medzinárodná pomoc
V predchádzajúcich dvoch článkoch sme vám najprv priniesli prehľad sankcií, ktoré boli uvalené na Ruskú federáciu z dôvodu hrubého porušovania medzinárodného práva a pokračujúcej ruskej agresie proti Ukrajine. Okrem prijatia sankčných opatrení voči agresorovi sa zaviazalo viacero štátov k poskytnutiu vojenskej a humanitárnej asistencie pre Ukrajinu. Z tohto dôvodu sme vám taktiež poskytli prehľad o medzinárodnej pomoci, ktorá bola od februára 2022 Ukrajine poskytnutá. Túto tému sme rozdelili do dvoch článkov, pričom v prvom sme venovali pozornosť všeobecným štatistikám medzinárodnej pomoci. Dnešná časť bude venovaná priamo prínosu a krokom Slovenskej republiky. Rovnako ako v predchádzajúcom článku vychádzame z dát od Kielského inštitút pre svetovú ekonomiku (IFW Kiel).
Základné princípy poskytovania humanitárnej pomoci SR obsahuje Mechanizmus poskytovania slovenskej humanitárnej pomoci do zahraničia z roku 2006. Okrem vysvetlenia pojmov, stanovenia základných princípov a formálnych postupov určuje tento dokument ako základných realizátorov pomoci Ministerstvo vnútra SR, ktoré prostredníctvom svojich zložiek a kapacít zabezpečuje jej technickú stránku. Ďalej Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré je koordinátorom slovenskej rozvojovej pomoci a venuje sa najmä monitorovacím a konzultačným činnostiam ako aj financovaniu relevantných projektov. Humanitárna a rozvojová pomoc je prezentovaná pod značkou SlovakAid v rámci Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Explicitne je v dokumente vymedzené tiež Ministerstvo obrany SR, ktoré nie je štandardným poskytovateľom humanitárnej pomoci, no disponuje špecifickými kapacitami a prostriedkami pre jej potreby. K spolupráci prirodzene dochádza naprieč viacerými rezortami a do procesu sú často zapájané tiež rezorty financií, zdravotníctva, pôdohospodárstva a pod. Rovnako je činnosť často koordinovaná s medzinárodnými organizáciami, ich orgánmi a neziskovým sektorom.
Humanitárnu pomoc možno teda vnímať ako nástroj pomoci, podpory, záchrany zdravia a života či zmierňovania utrpenia v prípadoch, kedy dôjde k núdzovej situácii. Legitímnym nástrojom pomoci a podpory v prípade vojenskej agresie však môže byť tiež spomínaná vojenská pomoc pre napadnutý štát. Ako uvádza Ministerstvo zahraničných vecí SR v sérii Mýty a fakty, „podľa článku 51 Charty OSN, ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov (Ukrajina je člen od roku 1945), nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada OSN neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.“ To teda v praxi znamená, že poskytovanie vojenskej pomoci nepredstavuje porušovanie medzinárodného práva či suverenity brániaceho sa štátu. Zároveň to však neznamená, že by sa štáty, ktoré túto pomoc poskytujú napríklad dodaním armádneho vybavenia aktívne zapojili do ozbrojeného konfliktu.
Prehľad celkovej, humanitárnej, finančnej a vojenskej pomoci SR pre Ukrajinu
Oznámené záväzky Slovenskej republiky voči Ukrajine
Zdroj: IFW Kiel
Ako je zjavné z dát, bilaterálna pomoc Slovenskej republiky pre Ukrajinu spočívala najmä v dodávkach vojenskej pomoci. Je však potrebné povedať, že do humanitárnej pomoci sa na Slovensku okrem štátu zapojilo množstvo právnických a fyzických osôb. Z pohľadu celkovej hodnoty poskytnutého materiálu sa v prípade vojenskej pomoci v hodnote zhruba 680 miliónov eur (odhadom až 98% z celkovej poskytnutej pomoci) Slovensko umiestnilo na 14. mieste. Zo štatistík je obdivuhodným najmä porovnanie hodnoty celkovej pomoci s HDP, kde hodnota slovenskej podpory predstavuje až 0,63% z HDP štátu, za čo sa SR umiestnila na 7. priečke v tejto štatistike.
Od februára 2022 do januára 2024 poskytla SR až 13. balíkov materiálu pre potreby ukrajinských ozbrojených síl. Tieto zahŕňali napríklad muníciu, zbrane, palivo, bojové vozidlá pechoty, dopravné vrtuľníky, ale aj prostriedky protivzdušnej obrany či stíhacie lietadlá MiG-29. Časť kapacít, o ktoré týmito krokmi Slovensko prišlo bola suplovaná kompenzačnými dohodami so zahraničnými spojencami. Iné obranné prostriedky dočasne zabezpečujú medzinárodní spojenci v rámci Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku. Ochranu vzdušného priestoru zabezpečujú partneri zo susedných štátovOchranu vzdušného priestoru zabezpečujú partneri zo susedných štátov. Rezort obrany však kontinuálne vyvíja aktivity na akvizíciu vlastných obranných prostriedkov.
Členovia vlády SR avizovali, že ďalšie aktivity v rámci materiálnej a finančnej pomoci SR pre Ukrajinu by sa v budúcnosti mali zameriavať na humanitárnu pomoc. Začiatkom roka 2024 napríklad Ministerstvo vnútra oznámilo náklad humanitárnej pomoci pre ukrajinské civilné obyvateľstvo na zvládnutie zimných mesiacov. Náklad s hmotnosťou 21 ton mal obsahovať elektrocentrály, ohrievače, oblečenie, lekárničky, ale aj potraviny, balenú vodu a oblečenie zo zásob Ministerstva vnútra v hodnote viac ako 203 tisíc eur. Prípadná ďalšia pomoc vo vojenskej oblasti by mala mať nebojový charakter, napríklad v oblasti vojenského zdravotníctva či odmínovacích systémov.
Zdroj IFW
Napriek tomu, že Slovenská republika doposiaľ nebola dominantným aktérom humanitárnej a finančnej pomoci pre Ukrajinu, štatistiky IFW Kiel poukazujú na iné zaujímavé skutočnosti. V kontexte HDP predstavuje podiel SR na pomoci od EÚ až necelých 0,7 % slovenského HDP, čo je teda ešte viac než podiel bilaterálnej asistencie. Druhým zaujímavým ukazovateľom sú náklady spojené s ukrajinskými utečencami, ktorých hodnota podľa uvedených dát predstavujú až zhruba 1,1 % HDP Slovenska. Pokiaľ by sme tieto údaje sčítali, výsledkom by bola percentuálna hodnota celkových nákladov pohybujúca sa približne na úrovni 2,4 % HDP.
K utečeneckej kríze spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajinu je potrebné uviesť, že aj Slovenská republika bola ako susediaci štát značne zasiahnutá pohybom osôb utekajúcich pred vojnou. Už v prvých dňoch po jej vypuknutí posilnil štát kapacity v gescii cudzineckej polície a migračného úradu a v rámci prevencie proti dezinformáciám aj aktívne komunikoval situáciu na východnej hranici s verejnosťou.
Zdroj: PZ SR
Neskôr boli služby, ktoré boli dovtedy utečencom poskytované priamo v bodoch prvého kontaktu na hraniciach suplované veľkokapacitnými registračnými centrami vo viacerých mestách. Okrem praktických opatrení priamo v „teréne“ bola už niekoľko dní po vypuknutí krízy novelizovaná relevantná legislatíva, a to vrátane zákona 480/2002 Z. z. o azyle, na základe ktorej bolo uľahčené prijímanie opatrení na zvládnutie hromadného prílevu a poskytovanie chráneného štatútu utečencom. Do pomoci štátu s manažmentom krízy sa zapojil aj neziskový sektor, medzinárodné organizácie a veľké množstvo dobrovoľníkov.
Vyššie uvedené kroky štátu sú len malým zlomkom z celej škály komplexných opatrení, ktoré boli prijaté na zvládanie vtedajšej utečeneckej krízy. Aj tento zlomok opatrení však poukazuje na závažnosť krízy, ktorá v tomto období zasiahla celý región. Napriek tomu boli opatrenia a kroky, ktoré slovenské orgány vykonali ako aj dávka solidarity, ktorú Slováci utečencom prejavili hodnotené veľmi pozitívne. V druhej polovici apríla 2022 navštívila SR zástupkyňa úradu Vysokého komisára pre utečencov OSN, ktorá vyzdvihla úsilie Slovenska v pomoci ukrajinským utečencom a skonštatovala, že z krajín v prvej línii je aktivita Slovenska vo všetkých oblastiach zvládania utečeneckej krízy najlepšia. V neposlednom rade tiež ocenila spoluprácu štátu, samospráv a dobrovoľníkov pri zvládaní utečeneckej vlny.
Na vrchole migračnej vlny prechádzalo hraničnými prechodmi s Ukrajinou až okolo 16 tisíc osôb denne, no situácia sa s postupom času stabilizovala. V rámci EÚ bolo od februára 2022 registrovaných zhruba 4,2 milióna utečencov z Ukrajiny (dáta z decembra 2023). Na území SR to bolo k 14. januáru 2024 podľa dát OSN asi 114 tisíc osôb.
Rebríček transparentnosti donorov pomoci pre Ukrajinu
Zdroj: IFW Kiel
Z prehľadu medzinárodnej pomoci pre Ukrajinu môžeme ešte poukázať na rebríček transparentnosti. V otázke transparentnosti dát o poskytovanej pomoci sa podľa IFW Kiel Slovensko umiestnilo na 17. mieste, a to s hodnotu 3,5 na bodovej škále od 0 (najmenej transparentné) do 5 (najviac transparentné) bodov. V princípe to znamená, že čím je táto hodnota u konkrétneho poskytovateľa vyššia, o to kvalitnejšie a vernejšie údaje o jeho medzinárodnej pomoci je možné získať.
Z uvedených dát je zjavné, že Slovenská republika doposiaľ zohrávala významnú úlohu v pomoci pre Ukrajinu, ktorá sa stala terčom nevyprovokovanej agresie zo strany Ruskej federácie. Slovensko prejavilo nie len politickú solidaritu a odsúdilo hrubé porušovanie medzinárodného práva, ale zároveň poskytlo napadnutému štátu humanitárnu, finančnú a vojenskú pomoc na bilaterálnej, ale rovnako na multilaterálnej úrovni, najmä prostredníctvom asistenčných mechanizmov Európskej únie. Slovenská republika má v súčasnosti aj napriek rozdielnym postojom na niektoré témy ambíciu aj naďalej pokračovať v humanitárnej a finančnej pomoci Ukrajine a podporovať víziu o jej suverénnej, prosperujúcej a demokratickej budúcnosti.
Ministerstvo vnútra neberie na seba zodpovednosť za interpretáciu uvedených informácií.