Mýty a fakty: Slovensku rozkazuje „diktát z Bruselu“

Známym mýtom o Európskej únii je aj fenomén tzv. bruselského diktátu o Európskej únii zloženej z úradníkov, ktorých cieľom je vymýšľať nezmyselné pravidlá a rozkazovať členským štátom.

Fakty

Vlády členských krajín spájajú dôležité aspekty suverénnej moci v nadnárodnom európskom rámci, no ani inštitúcie ako Európska komisia Európsku úniu neriadia. Dominantnú časť výkonu moci v Európskej únii majú v skutočnosti volené vlády jednotlivých členských štátov, ktoré sú zastúpené svojimi premiérmi v Európskej rade a ministrami v Rade EÚ, ako aj samotní občania ako poslanci v priamo volenom Európskom parlamente – práve to sú hlavné inštitúcie Európskej únie, ktoré sú rozhodujúce pre jej legislatívnu činnosť.

V praxi to znamená, že akékoľvek zásadné rozhodnutia musia schváliť demokraticky zvolené vlády členských štátov, a v prípade legislatívy takmer vždy aj priamo volení poslanci Európskeho parlamentu. Tie vôbec najdôležitejšie aspekty dostávajú na prerokovanie premiéri a prezidenti členských štátov Európskej únie, ktorí sa aspoň dvakrát za pol roka stretávajú v Bruseli v rámci Európskej rady.

O jednotlivých legislatívnych návrhoch príslušných európskych sektorálnych politík potom rokujú a hlasujú príslušní ministri na Rade EÚ, vrátane tých slovenských, ako aj Európsky parlament. Obe tieto inštitúcie sú si v rámci tzv. riadneho legislatívneho postupu rovnocenné a označujeme ich za „spoluzákonodarcov“.

V závislosti od prerokúvanej otázky Rada EÚ prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou (je nutné, aby 14 členských štátov hlasovalo za), kvalifikovanou väčšinou (je potrebné, aby 55 % členských štátov zastupujúcich aspoň 65 % obyvateľov EÚ hlasovalo za) alebo jednomyseľné (všetky hlasy sú za) – napríklad v zahraničnej a bezpečnostnej politike či v daňovej oblasti, rozhodnutie v Rade musia byť v zásade prijaté jednomyseľne, t.j. žiadny členský štát nemôže byť prehlasovaný a disponuje právom veta.

Inými slovami, žiadna centrálna vláda Európskej únie nenahradila národné vlády členských štátov, ktoré sa plne podieľajú na prijímaní európskej legislatívy. Zmena spôsobu hlasovania v jednotlivých oblastiach z jednomyseľnosti na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou je možná, no musí byť schválená jednomyseľne – v konečnom dôsledku to znamená, že s takou zmenou musia súhlasiť všetky členské štáty a nikto nám takúto zmenu nemôže nanútiť.

Rozhodnutia Európskej únie sú založené na slobodných rozhodnutiach demokratických vlád členských štátov Európskej únie.

Zdroje: Európska komisia, Rada EÚ​​​​​​​

Tag: dezinformácie ,EÚ